Soška pre Rin Tin Tina?
Úplne prvým hercom, ktorý získal Oscara, sa pritom v roku 1929 takmer nestal Jannings. Koncom 20. rokov minulého storočia, keď sa ceny udeľovali prvýkrát, patril totiž k najväčším filmovým hviezdam nemecký ovčiak Rin Tin Tin. A podľa knihy novinárky a spisovateľky Susan Orleanovej Rin Tin Tin: Život a legenda, mal cenu americkej filmovej akadémie dostať práve tento štvornohý miláčik publika, pretože získal najviac hlasov. Akademici sa však rozhodli, že pre budúcnosť ceny by bolo lepšie, keby Oscara predsa len získal naozajstný herec. „Keď sa prvýkrát odovzdávali Oscary, bola to viac anketa popularity ako vážne posudzovanie nejakých výkonov. A čo sa týka popularity, Rin Tin Tin nemal konkurenta. Bol obrovskou hviezdou na celom svete a pomohol zmeniť Warner Bros, ktoré začínalo ako malé štúdio na štúdio rozsiahle,“ povedala Orleanová pre stránku deadline.com.
Už o rok neskôr získal svoju prvú oscarovú nomináciu pôvodom rakúsky herec Paul Muni, ktorý v detstve s rodičmi emigroval do Ameriky. Neskôr bol na Oscara nominovaný ešte štyrikrát a sošku získal v roku 1937 za stvárnenie Louisa Pasteura. O rok neskôr dostal Oscara zase Joseph Schildkraut za úlohu v snímke o Emilovi Zolovi. Po tomto úspechu museli rakúski herci na Oscara čakať vyše tridsať rokov, až kým ho vďaka roli v dráme Norimberský proces (1961) nezískal Maximilian Schell. A prešlo ďalších takmer štyridsať rokov, kým sa z hereckého Oscara tešil ďalší Rakúšan – Christoph Waltz, ktorý svojho prvého Oscara získal za Tarantinovu snímku Nehanební bastardi (2009).
Kto je väčší Rakúšan?
Aj keď sa objavili úvahy, že Waltz vlastne nie je celkom rakúsky herec, pretože po otcovi získal nemecké občianstvo a hoci vyrastal vo Viedni, občanom Rakúska sa stal až v roku 2010. „Narodil som sa vo Viedni, vyrastal som vo Viedni, vo Viedni som chodil do školy, robil som tu skúšky na univerzitu, študoval som vo Viedni, vo Viedni som začal svoju profesionálnu kariéru, vo Viedni som dostal svoju prvú divadelnú rolu, prvýkrát som tu nakrúcal a existuje ešte viacero vecí, ktoré ma spájajú s Viedňou. O čo viac rakúskejší ešte môžete byť?“ povedal Waltz v rozhovore pre ORF.
„Tieto prestížne filmové ceny nie sú iba veľkým osobným úspechom Michaela Hanekeho a Christopha Waltza, ale sú takisto nesmierne cenné pre rakúsku kinematografiu. Sú dôkazom, že Rakúsko vyrástlo na medzinárodne uznávanú filmársku krajinu,“ ocenil oscarový úspech aj rakúsky prezident Heinz Fisher, ktorého citovala agentúra AFP. Rakúska ministerka kultúry si zase myslí, že Oscary budú teraz motiváciou pre veľa mladých rakúskych umelcov.
A za úspech rakúskeho filmu považuje svoje víťazstvo aj Haneke. „Môj úspech bol možný iba vďaka rakúskym filmovým fondom, ktoré ma kontinuálne podporovali,“ vyhlásil režisér s tým, že na zaujímavé filmové projekty by sa malo nájsť viac peňazí.
V kategórii cudzojazyčných filmov sa pritom Rakúšanom v poslednom čase celkom darilo. V roku 2008 získala Oscara vojnová dráma Diablova dielňa režiséra Stefana Ruzowitzkého a rok neskôr bola v rovnakej kategórii nominovaná aj dráma Revanš Götza Spielmanna. V roku 2010 sa medzi nominovaných dostal aj Haneke, jeho film Biela stuha však vtedy reprezentoval Nemecko.
