Zápletka zostala rovnaká. Skupina amerických turistov prichádza na Slovensko a po počiatočných radovánkach sa dostane do rúk katov. Bohatých klientov spoločnosti, ktorá im poskytuje možnosť umučiť človeka. V prvej časti boli hrdinami príbehu muži. Tentoraz sú to ženy. Vyzývavá a prostoreká bohémka Whitney, sivá myška Lorna a napokon sympatická milionárka Beth. Dievčatá sú na výlete v Taliansku, odkiaľ chcú prejsť do Prahy. Záhadná kráska Axelle ich však zláka na Slovensko.
Atraktívne ženy, trochu nahoty, morbídne žartíky a brutálne násilie. To sú prísady, z ktorých je Hostel poskladaný. Príbeh je opäť prostý, lacný a predvídateľný. Roth zobrazuje násilie priamo, nešetrí krvou a ponúkne aj amputáciu mužských genitálií. Atmosféra je chabá, napätie žiadne. Divák má dve možnosti. Buď odíde z kina alebo prijme všetko s nadhľadom, čo by mu aspoň tu a tam dovolilo zasmiať sa (zopár vtipných momentov tu je, ale ktovie, či to tak Roth vždy zamýšľal).
Hostel 2 sa od jednotky príliš nelíši. Režisér sa však rozhodol pozrieť bližšie na mučiteľov, konkrétne na Todda a na jeho zakomplexovaného kamaráta Stuarta. Jeho pošramotený vzťah s manželkou vedie k tomu, že sa z navonok sympatického a slušného muža stane sadistický vrah. Roth tiež predstavuje bosa miestneho podsvetia Sašu. Stvárnil ho Milan Kňažko, ktorý sa tvári správne chladnokrvne, tak ako si to jeho úloha vyžaduje. O hereckých prejavoch už len toľko, že predstaviteľky obetí vedia byť bezstarostné aj na smrť vydesené a filmoví mučitelia sa dokážu správať dostatočne úchylne.
Pri filmoch, ako je tento, zohrávajú podstatnú úlohu preferencie a vkus diváka. K výstrahe Vstup na vlastné riziko by sa teda hodilo doplniť: Vstup len pre členov klubu.
