Ich klauniády predstavovali v komunistickom režime bývalého Československa aspoň malý ostrovček slobody. Jedného dňa sa však medzi klaunami odohralo niečo, čo spôsobilo rozkol tria. Teraz sa Oskar vracia po tridsiatich rokoch z emigrácie, aby v Prahe uzavrel svoju umeleckú kariéru. Stretnutie s bývalými priateľmi vedie k nevyhnutnej vzájomnej konfrontácii prepletenej zodpovednosťou voči najbližším, úzkosťou zo smrti a potrebou odpustiť. V tejto dráme o komédii rezonuje jednoduchá otázka: Kto sa bude smiať naposledy?
Nakrúcanie náročného európskeho koprodukčného filmu prebiehalo tri mesiace v Čechách, Luxembursku a vo Fínsku. V úlohe Viktora sa predstavil známy český herec Jiří Lábus. „Tá postava je napísaná veľmi plasticky a umožňuje zahrať zaujímavé veci. V podstate ide o človeka, ktorý sa obetoval, má ženu, ktorú má veľmi rád a ktorá je chorá. Život je veľmi zložitý a pre neho to nie je jednoduché. To, že sa celý tím pred rokmi rozišiel, chápe ako veľkú krivdu,“ hovorí herec a priznáva, že veľa spoločného v povahe nemajú. „Ale práve to ma celkom baví, že sa môžem zrazu ocitnúť vo svete, ktorý je mi dosť vzdialený, a zažiť toto krásne dobrodružstvo s rolou.“
Režiséra a jedného zo scenáristov filmu Viktora Tauša inšpirovala k tomuto filmu skutočná fotografia zachytávajúca tri jedinečné energie legendárnych Klaunov, ktorí len na krátky moment vo svojich dlhých kariérach tvorili skupinu. A čo je ústredným motívom Klaunov? „Láska. Klauni sú filmom o láske. Pokiaľ sa tí traja po všetkých tých rokoch totiž stále nedokážu vystáť, neznamená to nič iné, len že im chýba to, čo spolu tvorili. Opakom lásky je ľahostajnosť, nie nenávisť. Klauni v sebe nesú vlastne niekoľko príbehov a otázok – otázka starých vín, zodpovednosti, vernosti, sily lásky i starých priateľstiev, pevných bodov, o ktoré sa môžeš oprieť v kritickej životnej situácii,“ vysvetľuje Viktor Tauš.
Medzi hercami je viacero cudzincov – jedným z hlavných hrdinov je Francúz Didier Flamand, filmovú partnerku Jiřího Lábusa si zahrala držiteľka Zlatej palmy z Cannes Kati Outinen. „Kati Outinen bola od počiatku snom pre obsadenie Sylvy, Viktorovej partnerky. Zamilovala si scenár a prišla do Prahy, aby sa stretla s Jirkom Lábusom. Výsledkom stretnutia bolo jej rozhodnutie rolu prijať a naučiť sa ju v češtine,“ hovorí Viktor Tauš. Slovenské rady zas zastupuje Juraj Nvota so Zuzanou Kronerovou.
