Mozaika autorských pohľadov, aká nemá v slovenskej kinematografii obdobu, vstúpila vo štvrtok (10. apríl) do kinodistribúcie. V nedeľu ju však môžete vidieť už aj na televíznej Dvojke.
Filmári o sebe aj o Slovensku
„Na film Slovensko 2.0 sa dá pozerať z rôznych rovín a každá z nich je zaujímavá. Spočiatku som z neho mal pocit rozbitosti, uvedomil som si však, že práve rôznorodosť je jeho veľkou výhodou,“ hodnotí film Slovensko 2.0 režisér Martin Šulík. Sám doň prispel náhľadom do životov starnúcich manželov, ktorí v čase úmrtia Václava Havla bilancujú, či nebolo predsa len lepšie „za Husáka“.
Svoj originálny a estetický pohľad na dvadsaťročné dejiny samostatného Slovenska filmu prepožičal aj animátor Ondrej Rudavský, hoci priznáva, že to pre neho nebolo najjednoduchšie. „Doteraz som sa venoval tak trochu astrálnym námetom, tento film ma uzemnil. Som mu vďačný aj za to, že som si mohol zopakovať históriu Slovenska. Zistil som, že som v nej mal medzery,“ vraví filmár, ktorý dlhodobo žije v zahraničí. Rovnakej prekážke čelil aj Juraj Herz, ktorý na Slovensku nežije už celých 60 rokov. Sfilmoval zľahka satirickú úvahu na tému čestného občianstva, ktoré mu pred troma rokmi udelili v rodnom Kežmarku. „Bolo pre mňa veľmi zložité vymyslieť spôsob, ako hovoriť o Slovensku, zdá sa mi, že mám k tomu najmenej čo hovoriť. Nehovoril som teda ani tak o Slovensku ako o sebe,“ vraví Herz.
S pozývacím listom do Fínska
„Do tohto projektu sme sa pustili najmä preto, že sme usúdili, že by sme si takýto film sami radi pozreli. A že je možno aj dôležité čosi také na Slovensku urobiť,“ vraví Zora Jaurová, ktorá je spolu s Mátyásom Priklerom autorkou námetu. Jednotlivým tvorcom nechali celkom voľnú ruku, striktná bola len minutáž a základná idea.
Filmári navzájom o práci toho druhého nič nevedeli, napriek tomu sa žiadny z námetov ani prístupov v zostave neopakuje. Z niektorých cítiť melanchóliu, ako napríklad zo snímky Zuzany Liovej, ktorá sleduje posledný pracovný deň zamestnankyne zanikajúcej fabriky na mydlo. „Chcela som zachytiť nejaký pocit, ktorý majú spoločný viacerí ľudia,“ vraví režisérka. Iní poňali námet skôr humorne – napríklad Viera Čákanyová, keď sa na Slovensko pozrela očami fiktívneho amerického imigranta, či Peter Kerekes, ktorý sa vypravil do Fínska s pozývacím listom pre prezidenta, aby pomocou okupácie zachránil slovenskú demokraciu.
Nech už si o realite života na Slovensku myslíte čokoľvek, v snímke Slovensko 2.0 iste nájdete svoju spriaznenú dušu. Film mal včera premiéru súčasne v 23 kinách po celom Slovensku.
