Prečo sa očakávalo oscarovské víťazstvo Milionára z chatrče?
Podľa mojich informácií sa očakávalo víťazstvo Podivuhodného prípadu Benjamina Buttona, čo je jeden z najhorších filmov, aké som videl. Takže som rád, že to dopadlo takto. Milionára z chatrče som ešte nevidel, ale vážim si jeho režiséra a veľa som o ňom počul od kolegov. Na rozdiel od Buttona je to zrejme vyvážený film – smerom k odborníkom aj smerom k bežnému publiku. Dokonca na festivale v Rotterdame, ktorý sa vyhýba komercii, mal veľký úspech.
Na základe čoho sa americkí filmoví akademici rozhodujú?
Základom je kvalita filmu. Ale zrejme tam funguje aj silný lobing. Nemyslím úplatky, ale pozvanie na kávu, na stretnutie s tvorcami. Ďalšiu dôležitú úlohu zohrávajú ohlasy pri predchádzajúcich uvedeniach filmu. Akademici majú podľa mňa silný sklon hlasovať za filmy, ktoré boli úspešné. Či už na festivaloch alebo v bežných kinách.
Milionár z chatrče sa zaoberá aj sociálnymi problémami a západným divákom ponúka exotiku. Zabralo to na akademikov?
Celkovo je to tak, že intelektuálna Amerika sa radikálne postavila na sociálnu stranu politického myslenia. Dôkazom sú prezidentské voľby. Príklon k sociálnej tematike je badateľný aj v americkej literatúre. Pre súčasnú krízu sa o to Američania zaujímajú, stáva sa to aj ich problémom.
Len nedávno dostávali Oscarov za najlepší film hity ako Titanic alebo Pán prsteňov. Prečo?
Toto obdobie ma veľmi mrzí. V minulosti – a najmä v 30. a 40. rokoch uplynulého storočia – získavali Oscarov skutočne výnimočné filmy. Formálne zaujímavé, inovatívne, sociálne ladené. Z dnešného hľadiska skoro až nekomerčné. Obdobie Titanicu a Pána prsteňov bolo nastavené tak, že kinematografia je v podstate pre mládež a že ide najmä o emócie. To považujem za smutné.
Zmenilo sa odvtedy niečo?
Už niekoľko rokov sa dá pozorovať odklon od týchto myšlienok. Myslím si, že tento rok by už Titanic nevyhral.
