"Profesionálne je film Plukovník Redl urobený lepšie ako Mefisto. Príbeh talentovaného herca, ktorý svojej ctižiadostivosti obetuje morálne zásady, politické presvedčenie, umelecké ambície aj osobný život však viac oslovil divákov aj odborníkov,“ povedal sedemdesiatšesťročný filmár, ktorému s uznaním tlieska celý svet. Na 22. ročníku Art Film Festu Trenčianske Teplice Trenčín si prevzal Zlatú kameru.
"Svojimi filmami sa snažím liečiť. Zlatá kamera je pre mňa ocenením mojej práce,“ hovoril pri preberaní ceny po slovensky, čítajúc z ťaháka, prichyteného na chrbte Petra Hledíka, riaditeľa Hercovej misie a Zlatej kamery. "Naposledy som mal ťahák na skúške z matematiky, ktorej som vôbec nerozumel. Mal som vtedy sedemnásť rokov,“ s úsmevom vysvetlil už po anglicky.
"Dôležité je vedieť, že film nie je dielom iba režiséra. Nech je akokoľvek talentovaný. Potrebuje výborného scenáristu, skvelého kameramana a desiatky ďalších odborníkov. Režisér si preto nemôže myslieť, že akékoľvek ocenenie je iba jeho. Ani Oscar za najlepší zahraničný film nie je iba môj – patrí mi z neho len kúsok,“ povedal Szabó. "Režisér má šťastie, keď dokáže svojím filmom vyvolať záujem. A ocenenie je znakom toho, že ste zaujali,“ pokračoval jeden z mála európskych členov Americkej filmovej akadémie.
Osud filmu je v rukách herca
Helen Mirrenová, Annette Benningová, Jeremy Irons, Ralph Fiennes, Klaus Maria Brandauer… István Szabó pracoval so svetovými hereckými hviezdami od začiatku osemdesiatych rokov, keď sa vybral cestou koprodukčných projektov so zahraničnými kinematografiami. "Najväčším problémom mojej práce je nájsť ľudí, ktorí najpresnejšie vyjadria vaše predstavy o emóciách, citoch či psychických stavoch filmových postáv. Scenárista, všeobecnejšie spisovateľ hľadá najvýstižnejšie slovo, potom ďalšie, ktoré sa k nemu najviac hodí. Maliar nehľadá farbu, ale čo najpresnejší farebný odtieň. V divadle je to jednoduchšie – viete, že na scénu prichádza kráľ… Pre režiséra je hercova tvár nesmierne dôležitá,“ vysvetlil a pokračoval. "Iba film môže ukázať zrod citov alebo myšlienok a ich premien, zrkadlia sa vo výraze tváre. Verím, že osud filmov je v rukách herca.“
V britsko-japonsko-americkej koprodukcii nakrútil v roku 1991 svoju prvú komédiu Stretnutie s Venušou. Trpkú satiru o svete veľkej opery, zjednotenej Európy a ľuďoch, ktorých životy napĺňa hudba. Príbeh veľkých vášní, malicherných intríg a lásky, v ktorom si po boku Glenn Closeovej a Nielsa Arestrupa zahral aj Marián Labuda. Najradšej nakrúca v Maďarsku. "V Budapešti som objavil Paríž, Berlín aj Viedeň. Nakrúcať doma je pre mňa najjednoduchšie,“ prezradil režisér, ktorý svojimi filmami rozpráva príbehy. Príbehy o tom, čo s obyvateľmi strednej Európy urobila v 20. storočí politika, história a ideológia. Ako poznamenala ich osudy a ako zasahovala aj do ich súkromného života.
Umenie má liečivú moc
"Už nie sme dosť zaujímaví,“ skonštatoval István Szabó na margo toho, že kinematografie strednej Európy prestali byť pre prestížne festivaly atraktívne. "Kým nás oddeľovala železná opona, chceli sa dozvedieť, ako si tu žijeme, a tak ich zaujímali aj naše filmy. Železná opona je už takmer štvrťstoročie minulosťou, každý sa môže na vlastné oči presvedčiť o tom, ako sa v Maďarsku, Česku, Poľsku či na Slovensku žije,“ vysvetľoval oscarový režisér. Aj preto sú podľa neho dnes pre festivaly zaujímavejšie hoci filmy z Kazachstanu či Tanzánie.
"Väčšina postáv v mojich filmoch sú umelci, pretože ukázať umelca je spôsob, ako ukázať choroby spoločnosti. Umelci sú citliví a obrazom ich tváre môžeme ukázať bolesti sveta,“ dodal filmár, ktorý verí, že umenie má liečivú moc. Ukazuje totiž ľuďom, že vo svojich ťažkostiach, problémoch či radostiach nie sú sami.
