Zbožňovaná aj nedocenená
Lauren Bacall mala niečo pre každého – nevšedne krásna, odzbrojujúco rozumná a iskrivo drzá. S hlbokým a pevným hlasom, vďaka ktorému ju už ako tínedžerku bolo ľahké považovať za zrelú a skúsenú ženu. A zároveň s pohľadom plným krehkosti a nehy, čo ju robil atraktívnou až do posledných dní.
Pred kamerou a na javiskách strávila sedemdesiat rokov. Netajila sa však tým, že pred kariérou vždy uprednostňovala rodinu a manželstvo, čo ju vraj pripravilo aj o nejednu hereckú príležitosť. No sebaľútosť nepatrila k jej povahovej výbave a šance, ktoré dostala, vždy využila naplno – hoci nie vždy sa jej za to dostalo aj náležitého uznania. Ako napríklad v roku 1996, keď bola po viac ako polstoročnej kariére konečne po prvý raz nominovaná na Oscara za vedľajšiu rolu v snímke Dve tváre lásky, len aby porota nakoniec cenou obdarovala mladšiu kolegyňu Juliette Binoche. „Sláva nie je kariéra, ale len náhoda,“ tvrdievala Bacall s nadhľadom. Oscara napokon predsa len získala, v roku 2010 ním akadémia ocenila jej ústrednú rolu v zlatej ére Hollywoodu. Všetko sa to začalo tým, čo filmoví znalci označujú za jeden z najsuverénnejších debutov v dejinách kinematografie.
Hovoriť k veci. A málo
Kým iné sa roky presadzujú v „miniroličkách“, ona si hneď na prvý pokus pripísala zásah do čierneho. A to hneď dvojitý – účinkovaním v Mať a nemať (1944) získala len 19-ročná Lauren Bacall obrovskú popularitu aj svojho prvého manžela, hviezdneho Humphreyho Bogarta. Vo filme stvárnila drzú zvodkyňu Marie a podľa vlastnej vysoko sebakritickej mienky úspech svojej prvotiny už nikdy neprekonala. Keď sa všetko udeje, kým ste mladí, ste veľmi šťastní – na druhej strane ten istý pocit už nikdy nedocielite, povzdychla si neskôr.
Práve prvé nakrúcanie vyformovalo ikonu, ktorou sa Bacall neskôr stala. Režisér Howard Hawks aj „Bogie“ ju učili, ako sa pozerať, kam natočiť hlavu, a najmä, hovoriť k veci a čo najmenej. So svojím o dvadsaťpäť rokov starším manželom si ešte zahrala v notoricky známych snímkach Hlboký spánok (1946), Temná pasáž (1947) a Key Largo (1948). Z manželstva vzišli dve deti a trvalo, až kým Bogart o jedenásť rokov neskôr nepodľahol rakovine. Spoločne stáli aj pri zrode neoficiálneho spolku „sprisahancov“ z umeleckých radov Rat Pack. O osudovom vzťahu s Bogartom herečka ale odmietala hovoriť. „Byť vdovou nie je profesia,“ bránila sa pred senzáciechtivými novinármi. Ich známi na nich však spomínali ako na veľmi harmonický pár.
Po enormnom úspechu debutu prišlo sklamanie v podobe trileru Dôverný zástupca (1945). Prepadák bol pre Lauren Bacall dôležitým ponaučením. Pre svoju následnú prieberčivosť si vyslúžila povesť herečky, s ktorou sa nepracuje ľahko. Zvykli sa na ňu posťažovať aj novinári, vedela údajne byť rovnako priateľská, ako aj štipľavá a panovačná. To, že vás uznáva, ste najistejšie zistili, keď vás požiadala, aby ste ju volali jej pravým menom – Betty.
Stala sa z nej legenda
V 50. rokoch stvárnila plejádu charakterových postáv v snímkach ako Mladík s trúbkou (1950), Svetlý list (1950), Krvavá ulička (1955) či Písané vo vetre (1956). Režiséri vedeli, že v nej nájdu oporu rovnako pre veľké ženské vášne, ako aj „chlapský“ sardonizmus. V 60. rokoch jej filmová kariéra začala akosi vädnúť – v skutočnosti však prijímala už len tie najlukratívnejšie ponuky, vďaka ktorým si mohla zahrať napríklad aj po boku Paula Newmana (Harper, 1966) či Tonyho Curtisa (Sex a slobodné dievča, 1964). Pred filmom začala uprednostňovať divadlo – a nebol to žiaden prešľap. Pôsobenie na Broadwayi jej vynieslo dve ceny Tony – jednu napríklad za hlavnú rolu v muzikáli Žena roka, ktorý bol javiskovou adaptáciou snímky s Laureninou priateľkou Katharine Hepburn.
Z jej neskoršej filmografie azda stojí za zmienku ešte adaptácia románu Agathy Christie Vražda v Orient Expresse (1974), už spomínaná romanca Dve tváre lásky (1996) či oceňovaná komorná dráma Larsa Von Triera Dogville (2003). Nicole Kidman, hereckú kolegyňu z posledného z nich, Bacall uchvátila natoľko, že kúpila práva na remake jej snímky Ako sa vydať za milionára.
Vo svete filmu ostáva Lauren Bacall veľkou ikonou. Alebo skôr legendou, ako ona sama označovala hviezdy, ktoré už patrili minulosti – vrátane Humphreyho Bogarta, ktorého prežila o celých 57 rokov. Po jeho smrti mala niekoľko románikov vrátane krátkeho zasnúbenia s Frankom Sinatrom, ktorý bol tiež členom partie Rat Pack. Podľa jej memoárov spevák náhle pomer ukončil, keď sa o ňom dozvedeli médiá. Napokon našla spriaznenú dušu v hercovi Jasonovi Robardsovi. No po deviatich spoločných rokoch a narodení herečkinho najmladšieho potomka vzťah stroskotal na Robardsovom pijanstve a ona sa už nikdy nevydala. „Už by som nezniesla byť vydatá, hoci občas na to pomyslím – ak napríklad spadnem a udriem sa do hlavy, nebude tu nikto, kto by mi privolal pomoc,“ vysvetľovala s typickou iróniou v roku 2005 redaktorke Guardianu. Hviezdu napokon zradilo zdravie. V srdciach svojich obdivovateľov však Lauren Bacall tak skoro nezomrie.
