„Sedávala bez pohybu na lavičke oproti divadlu v kabátiku so žltou Dávidovou hviezdou na rukáve. Celé hodiny uprene pozerala na budovu, kde bola ešte nedávno hviezdou a odrazu do nej nemohla ani vstúpiť,“ zaspomínal si na svoju niekdajšiu spolužiačku známy chorvátsky herec Relja Bašič. Aj on v detstve trpel stigmou židovského pôvodu. Na rozdiel od Lei a jej rodiny však 2. svetovú vojnu prežil.
Deutschovci zohrávali v záhrebskej kultúrnej obci vďaka svojim priateľským vzťahom s umelcami (a tiež nadaniu malej Ley) nemalú úlohu – hoci bol otec povolaním právnik a matka ženou v domácnosti. Bohémska komunita sa neraz schádzala priamo v ich byte, boli tiež pravidelnými hosťami v divadle. Napokon, ich dcéra Lea bola hlavnou hviezdou prvého detského predstavenia, ktoré sa kedy v národnom divadle odohralo. Chýr o tancujúcej a spievajúcej brunetke sa rozšíril po celej Európe – s vyhláseným súborom Kráľovstvo detí bola ustavične na cestách. Veľkú kariéru jej prorokovali aj slávni parížski bratia Pathéovci, jeden z nich o nej dokonca do Záhrebu prišiel nakrútiť krátky dokument.
Prišla však temná doba, počas ktorej viac, ako na talente a schopnostiach, záležalo na tom, akého je človek pôvodu. Deutschovci neboli naivní ani idealistickí. I keď sa im to priečilo, nechali svoje deti pokrstiť a verejne sa zriecť toho, k čomu ich vychovávali. Ani to im však život nezachránilo. Nepomohla ani intervencia popredných zástupcov umeleckej obce, ktorí prízvukovali veľký prínos Ley Deutschovej k šíreniu dobrého mena chorvátskej kultúry v zahraničí. Nevyšiel tiež pokus o emigráciu do Palestíny a dokonca aj ponuka mladého príslušníka Ustaše na formálny sobáš s Leou, ktorá bola ešte stále dieťaťom, vyšla naprázdno. Holokaust napokon prežil len jej otec Stjepan, ktorý sa zachránil v odľahlom sanatóriu predstierajúc, že je len nezaujímavým infekčným pacientom. Fotografia talentovanej dcéry, ktorú prežil takmer o dvadsať rokov, dodnes zdobí pomník na jeho hrobe.
Film Branka Ivandu, ktorý na Slovensko pred nedávnom dorazil (so štvorročným oneskorením), sa sústredí na zvláštne priateľstvo medzi už vtedy slávnou Leou a začínajúcou Darijou Gasteigerovou, ktorá patrila k záhrebskej nemeckej komunite. Nadané dievčatá síce boli rivalkami, ale necítili k sebe nevraživosť a úspech ich spoločného predstavenie Hansel a Gretel ich veľmi zblížil. Zákulisná hra v prostredí, kde sa začala rozpínať antisemitská politika, však rýchlo Leu vyšachovala a miesto jednotky získala blondínka Darija. Film o krivde nehovorí s trpkosťou, ponecháva detským hrdinkám ich srdečnosť a čisté duše, ale neodpustí si predsa aspoň malú obžalobu, keď vykreslí starnúcu Dariju, ako si už na svoju dobrosrdečnú priateľku Leu nedokáže spomenúť. Svet našťastie na Leu Deutschovú, ktorá možno raz mohla zatieniť aj hollywoodsku Shirley Templeovú, nezabudol.
