Prostredie je nehostinné, vzťahy drsné, blízkosť smrti vrhá mrazivý tieň na každodenný život. Aj v tomto svete sú dôležité peniaze, kvôli nim ľudia vymýšľajú neuveriteľné ťahy. Pomedzi zničujúcu snahu získať peniaze sa prepletá aj láska, náznak dobroty, nehy, priateľstva. Drsné nároky okolia výhonky dobra však rýchlo udusia. Ľudia sa zmietajú v hrôzach a trápeniach. Lomcujú nimi nielen „absťáky“, ale aj hráčske vášne, hazardérstvo.
Túto osudovú chybu má aj lekár záchrannej služby Vincentas. Na jednej strane je každoročne oceňovaný ako najlepší príslušník záchrannej služby, dokonca šéf, pôsobí chlapsky, čestne, spoľahlivo, ale jeho povaha – a aj životné podmienky – ho nútia hrať a pokúšať šťastie. Samozrejme, že sa takto dostáva do čudnej spoločnosti a má čudné nápady. Rozbehne hru, v rámci ktorej záchranári medzi sebou uzatvárajú stávky o to, ktorý z pacientov daný týždeň umrie. Čím ťažšie zranenie, tým vyššia šanca na výhru. Ako sa hra rozširuje medzi čoraz viac ľudí, Vincentas postupne bohatne. Prenasledujú ho vymáhači dlhov, dostáva zabrať, ale on je silák a vždy sa vzchopí. Darí sa mu, až kým do situácie nevstúpi žena, kolegyňa, ktorá má síce tiež problémy s financiami, ale chce ich riešiť čestne a Vincentasove spôsoby neprijíma. Dostanú sa do konfliktu, namiesto súladu a pokoja spoločného života vypuknú drámy. Pri všetkom je mohutné a mocné more, ktoré si nevšímavo hučí a udiera vlnami o breh, kde sa ľudkovia trápia.
Režisér Ignas Jonynas má s filmom svetový úspech. Podarilo sa mu práve toto – vyjadriť obrazom atmosféru cesty do záhuby. Dal do kontrastu monumentálnosť mora, jeho krásu, sebestačnosť, povýšenosť s malichernosťou a ľudským pechorením. More je konečný "víťaz“. Pekná metafora. Aj z toho mora mrazí, lebo človek nemôže dosiahnuť jeho dokonalosť. Tobôž hráč, ktorý už nie je sám sebe pánom. Úspešný litovský film sprevádza slogan: "Hra s ľudským životom je preňho skvelý kšeft.“ Snímka však dokladá: "Ale pozor! Takýto kšeft sám zabíja.“
