Činohra, opera, televízny kabaret či režisérske kreslo. Ivanovi Krajíčkovi nebolo nič z toho cudzie. Všestrannosť, ktorou očarúval, by mu mohli dnešní mladí herci závidieť. Od detstva ho rodičia viedli k umeniu. Skôr, ako sa naučil čítať, už chodil na husle. Mal nadanie aj na šport: hrával hokej, hádzal diskom a venoval sa cyklistike.
Do divadla nastúpil hneď po štúdiu na VŠMU. V roku 1964 dostal angažmán v divadle Nová scéna, najskôr ako člen činoherného súboru. V polovici sedemdesiatych rokov ho zlákala opereta a muzikály. Ako sólista vystupoval napríklad v predstaveniach West Side Story, Modrá ruža či Revízor. Úloha Cornélia Hackla v muzikály Hello, Dolly! mu pred štyridsiatimi rokmi vyniesla ocenenie za herecký výkon na festivale v českých Karlových Varoch.
Z hostinca pred kamery
Rodák zo Žiliny sa divákom predstavoval v rôznych polohách, no najväčšie úspechy mal so svojím komediálnym talentom. Rozhlasových poslucháčov najskôr zabával ako gazda v Hostinci pod gaštanom. V ňom posedával s o niekoľko rokov starším kolegom z divadla Oldom Hlaváčkom. Úspech rozhlasovej relácie otvoril komikom dvere do televízie. Ich kabaretné vystúpenia a skeče nechýbali v galavečeroch či silvestrovských vysielaniach. Hádam najpamätnejšou spoluprácou s Hlaváčkom bola pre Ivana Krajíčka zábavno-súťažná hra Vtipnejší vyhráva. Relácia si rýchlo získala publikum. Prvú časť odvysielala Československá televízia v roku 1971 a vtipy v nej slávne osobnosti rozprávali celých šestnásť rokov.
Večne živé Repete
Moderátorský talent zabezpečil Krajíčkovi miesto na obrazovkách aj bez kolegu Hlaváčka. V televízii sprevádzal pesničkovými programami, akým bola Diskotéka pre starších a pokročilých aj jej pokračovanie Smiem prosiť? Lásku k hudbe a svoje operetné výkony zužitkoval aj v relácii Repete. Z pesničkového programu, ktorý mal pripomínať divákom dávno zabudnuté slovenské piesne a interpretov, sa stal až kult. Mnohé piesne, ktoré vychádzali aj na hudobných nosičoch, si ľudia pospevujú dodnes. Podobný pesničkový formát, ktorému dal Krajíček základ, dodnes plní sály kultúrnych domov po celom Slovensku.
Príkazy dostával, ale aj dával
Okrem množstva postáv, ktoré stvárnil v divadle, sa objavil aj vo filmoch a seriáloch. Objavil sa vo filmoch o Svákovi Raganovi (1976), Polepetko (1986), Eden a potom (1970) aj Láska neláskavá (1969). Režisérsku prácu si vyskúšal v televízii aj v divadle. Podpísal sa pod hudobnú komédiu Ťululum (1973). Na Novej scéne vytvoril úspešný pôvodný muzikál Cyrano z predmestia, ktorý divadlo odpremiérovalo v roku 1977. Jediný, kto jeho príkazy neposlúchal, bola rakovina. Hoci Ivan Krajíček celý život rozdával radosť, chorobu vtipom neporazil. Zomrel v roku 1997 ako päťdesiatsedemročný.
