Hoffmanova rozlúčka pripomína, aká je ho škoda

Minimalisticky a trpezlivo

Kto pozná tvorbu britského bestselleristu Johna le Carrého, iste tuší, čo môže očakávať od najnovšej adaptácie jeho románu. Minimalistická, prísne racionálna špionážna hra v najlepšom duchu „starej školy“ sa stala jeho poznávacím znamením – a vystihuje aj snímku Najhľadanejší muž. Dejová zápletka voľne odkazuje na následky 11. septembra. Prisťahovaleckej politike diktuje panická hrôza z islamu, tajné služby neveria úsudku tých, s ktorými by mali spolupracovať. V takomto ovzduší pracuje aj skúsený agent s pošramotenou reputáciou Günther Bachmann, ktorý stojí na čele zaznávanej, no svojmu poslaniu celkom oddanej jednotky. Na rozdiel od konkurentov sa Bachmann netúži chváliť sieťami plnými malých rýb, jeho ego sa dávno podriadilo poznaniu, že zmysel má len trpezlivé pátranie po tých, čo stoja na vrchole.

Uvedomuje si to, aj keď jeho pozornosť upúta záhadný čečenský prisťahovalec Issa, ktorý si v Hamburgu robí nárok na účet svojho zosnulého prominentného otca. Kým jeho nadriadení tlačia, aby čudáka ihneď „stiahol z obehu“, Bachmann sa túži dozvedieť, kam peniaze poputujú z jeho rúk. Do cesty sa mu však postaví naivná právnička, ktorá chce mladíkovi posiatemu jazvami po mučení za každú cenu pomôcť…

Hoffman je ako magnet

Tak ako sa stal dokonalým Trumanom Capotem, vodcom sekty či kňazom, aj tentoraz vás Hoffman bez pochýb presvedčí o tom, že je tajným agentom. Nie uhladeným elegánom, akého čaká divák rozmaznaný romantizujúcimi bondovkami, ale cynickým zanedbaným chlapom, ktorý vládne triezvemu dôvtipu a hoci neraz o všetkom pochybuje, svojmu cieľu obetuje všetko. Zápletka je komplexná a nepriehľadná, fanúšika žánru bude iste baviť, hoci jej vedľajšie postavy až príliš zaváňajú fikciou. V najlepšom duchu le Carrého námetov obsahuje film na záver aj „chrobáka“, vďaka ktorému z hlavy tak skoro nevyprchá.

Zas a opäť sa však s najväčšou pravdepodobnosťou budete vracať k magnetizujúcej persóne ústredného hrdinu. K nedbanlivej špine za jeho nechtami, ploskačke, z ktorej si ustavične čosi dolieval do kávy, k nečakaným sarkastickým vtipom aj kontrolovaným emóciám, ktoré vybuchnú až v zdrvujúcom závere. K všetkým jemným nuansám, ktoré by sme sa v scenári zrejme nedočítali. Na pľac ich so sebou priniesol mimoriadny herec, ktorý odišiel príliš skoro.