Reč je o veľkolepých výletoch do fantastického sveta J. R. R. Tolkiena v snímkach novozélandského režiséra Petra Jacksona. Udržiavali nás v permanentnom očakávaní už od roku 2001, keď na plátna dorazil prvý Pán prsteňov s podtitulom Spoločenstvo prsteňa. Dnešnou kinopremiérou záverečného dielu trilógie Hobit sa brány do Stredozeme zrejme definitívne zatvárajú. Podarilo sa Petrovi Jacksonovi so Stredozemou rozlúčiť v poslednom filme dôstojne a veľkolepo? Určite áno. Bez kontextu svojich predchodcov by však Bitka piatich armád zrejme neobstála.
Vojna, vojna, vojna…
Je veľa filmov, ktorých názov vám o ich obsahu nenapovie takmer nič (a nie vždy je to len vina jeho nešikovného slovenského prekladu). V prípade posledného Hobita s titulom Bitka piatich armád je to však presne naopak. Vojna, vojna a zase len vojna. To je takmer to jediné, čo vás v tradične rozšafnej minutáži horúcej novinky čaká. Pre diváka, ktorý pozná Hobita aj v jeho knižnej podobe, to však iste nebude žiadne prekvapenie. Ono je skôr prekvapujúce, ako sa vôbec filmovým tvorcom podarilo natiahnuť útlu knižočku na neuveriteľnú trilógiu celovečerných filmov. Nuž doba a trendy sú už raz také, a hoci túto neľahkú úlohu Jackson zvládol na úrovni filmového mága, ani jeden z trojice filmov diváka celkom oklamať nedokáže.
Kým v prvých dvoch snímkach prezrádzali neprirodzenú elasticitu deja nekonečné opisné scény či siahodlhé konverzácie a pokrivkávala akcia, tentoraz je to presne naopak. Dej sa začína nemilosrdným súbojom s rozzúreným drakom Smaugom, ktorého ešte v minulom filme prebudili hrdinovia v zlatých baniach Ereboru. Bojuje či aspoň zápasí sa následne na všetkých frontoch – napríklad aj medzi čarodejníkmi a uhrančivým okom Saurona, alebo v radoch ľudí od jazera, či dokonca medzi členmi samotnej výpravy sústredenej okolo hobita Bilba. Vrcholom filmu a celej trilógie je však, samozrejme, záverečná bitka medzi nejednotnými silami dobra a vysoko organizovanými vojskami zla.
Bodka za krásnym súvetím
Ak vás fascinujú stredoveké legendy o bitkách, ktoré trvali celé dni aj noci, čaká vás zážitok plný intenzívnych okamihov osobných víťazstiev aj prehier. Elegantní elfskí lukostrelci, zúriví a živelní trpaslíci a krvilačná sivá masa ohyzdov – to všetko si užijete naozaj dosýtosti v desiatky minút trvajúcom zápase všetkých so všetkými. Hoci autorka tohto textu nemala možnosť film vidieť v 3D verzii, dá sa predpokladať, že práve tentoraz dostala zručnosť trikových majstrov Jacksonovho hviezdneho štábu najväčší priestor zažiariť.
Poézia a krása Tolkienovho sveta však má svoje ťažisko celkom inde a adaptácie Petra Jacksona nás tak bavili práve preto, lebo im rozumel. Fantastický svet Stredozeme ponúka archetypálne príbehy dobra a zla, slabosti a guráže. Je oslavou spolupráce, ktorá prekonáva priepasť rozdielov. Pripomína, že pred niektorými nástrahami života je aj ten najodolnejší jedinec bezbranný. Momentov, v ktorých by sa tieto nadčasové myšlienky uplatnili, je však v záverečnom filme výrazne pomenej. Najsilnejší dojem určite zanechá vnútorný boj trpasličieho kráľa Thorina, ktorého bohatstvo Ereboru oberá o rozum. Štedrý priestor, ktorý tento motív vo filme dostal, naznačuje, že jeho silu si uvedomovali aj filmári. Nadstavené milostné zápletky ani umelo pridané komické postavičky už také pôsobivé nie sú.
Bitku piatich armád rozhodne nemožno nazvať sklamaním. Je veľkolepá, napriek redšiemu deju ani na okamih nenudí a poteší aj náznakmi východiskových bodov Pána prsteňov, ktorý na Hobita vlastne chronologicky nadväzuje. Ak by ste však niekomu chceli na absolútny úvod do Tolkienovho (či Jacksonovho) diela ponúknuť práve tento film, žiadnemu z nich by ste veru dobrú službu neurobili. Záverečný Hobit je skrátka len bodkou za krásnym košatým súvetím.
Hodnotenie Pravdy: 4/5
Hobit: Bitka piatich armád / Nový Zéland, VB, USA 2014 / réžia: Peter Jackson / scenár: Fran Walsh, Philippa Boyens, Peter Jackson, Guillermo del Toro / hudba: Howard Shore / hrajú: Martin Freeman, Ian McKellen, Richard Armitage, Orlando Bloom, Evangeline Lilly, Cate Blanchett a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 11. december
