Dabing občas musí z drsnej akcie vyčarovať rozprávku

V seriáli Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazrieme do zákulisia sveta umenia a kultúry. V dnešnej časti prinášame pohľad do zákulisia dabingu.

14.01.2015 16:00
Dabing, Ivo Gogál Foto:
Dabingový herec musí naraz sledovať obraz, pôvodný zvuk aj slovenskú dialógovú listinu a správne intonovať. Čas na omyly pri vysokom tempe tejto práce nie je. Na snímke je Ivo Gogál pri dabovaní jednej z postáv seriálu Vtierka Castle.
debata (1)

Hoci sa nejednému laikovi pri televíznej obrazovke môže zdať, že na dabing stačí mať príjemný hlas a známosti, také jednoduché to v skutočnosti nie je. „Dabing je plnohodnotné používanie hereckej umeleckej disciplíny, no navyše v ňom hrá rolu veľká rýchlosť, s akou to musí prebiehať. V dabingu sa skrátka nepočíta s omylmi, hoci sa, samozrejme, ako pri všetkom, čo robia ľudia, dejú,“ vraví Viktor Kollár, režisér z trnavského Divadla Jána Palárika, ktorý sa zároveň naplno venuje dabingovej réžii. Pôsobí v dabingovom štúdiu Daniela, ktoré funguje už od roku 1999.

Stará škola si dá záležať

Daniela je dnes jedným z množstva dabingových štúdií na Slovensku, medzi jej najčastejších zadávateľov v súčasnosti patrí televízia JOJ, ale slovenské znenie pripravovala napríklad aj pre televízie Hallmark či STV. Výnimkou dnes nie sú ani menej tradiční zadávatelia, ako napríklad spoločnosť Lego, ktorá na trh pred časom priniesla vlastné animované rozprávky.

Nakoľko sa klienti takpovediac starajú štúdiu do remesla? Všetko je obvykle záležitosťou dohody a diskusie s pevnými kritériami. Obsadenie jednotlivých filmov alebo seriálov má však v rukách samotné štúdio a jeho dabingový režisér, hoci konzultácia postáv so zadávateľom nie je tiež ničím nezvyčajným. „V prípade áčkových filmov je už tiež mnohé vopred dané – napríklad, že slovenským hlasom Meryl Streep je Zdenka Studenková alebo že ideálnym Robertom De Nirom je Dušan Jamrich a Al Pacina výborne dabuje Boris Farkaš,“ prezrádza Iveta Chmurná, majiteľka štúdia Daniela. Takzvaná „tlačenka“ vraj v dabingu, rovnako ako všade inde, funguje. „Je to však zaručená cesta, ako si pokaziť úroveň aj renomé,“ myslí si majiteľka.

Kde teda nájsť dobrých dabingových hercov? Zaručený recept vraj neexistuje. Ani mnohí z výborných divadelníkov si s mikrofónom netykajú alebo pre nižšiu technickú zdatnosť nedokážu držať vysoké pracovné tempo (priemerne by mal herec byť schopný nahrať 20 až 30 tridsaťsekun­dových slučiek za hodinu). „Naháňaním termínov vzniká veľký tlak, no ak idete po kvalite, občas nestíhať určite budete,“ myslí si režisér Viktor Kollár. Platí to zvlášť pri starších hercoch, ktorí sú ale práve tou špičkou, na ktorú sa čakať oplatí. Stará škola totiž pristupuje k dabingu veľmi poctivo – niektorí si film chcú vopred napozerať, iní z vlastnej iniciatívy svoj výkon opakujú, kým nie sú celkom spokojní. Neprekonateľný bol vraj Elo Romančík, ktorý sa svoje dabingové repliky svedomito učil naspamäť. Veľkou výhodou je pri hercoch, ale aj režiséroch, divadelný background – umožňuje im vraj lepšiu prácu s emóciami.

Tí najlepší idú nad rámec povinnosti

O kvalitu nie je núdza ani medzi mladými – občas však treba strážiť nežiaduce prejavy modernej profesionality. „Stará škola vám len tak neodrapká niečo, čomu nerozumie. Mladí si však zvykli používať akýsi všeobecný podtext, ktorý sedí takmer na čokoľvek, a občas skúšajú, či im to prejde. Ale aj na to je tam režisér, aby postrážil, či herec neskĺzava k falošnému premodulovávaniu,“ vraví režisér. Hoci dabing je pre slovenských hercov stále jednou z najistejších foriem zárobku a uplatnenia, systematicky ich naň školy nepripravujú. V štúdiu už potom priestor na učenie nie je. Nenahraditeľným zdrojom skúseností je tak rozhlasová družina, kde sa už v detskom veku, veľakrát budúci herci, učia práci s mikrofónom a kvalitnému rečovému prejavu. Ozajstné talenty vraj často poznať ihneď – napríklad herečky Petra Vajdová, Kristína Turjanová či Zuzana Porubjaková sa vypracovali na hlavné postavy pomerne rýchlo. Tí najlepší sa prejavujú tým, že idú vysoko nad rámec povinnosti a s rolou sa skutočne „vyhrajú“. Dabing však okrem hlavných postáv vytvárajú aj postavy stredné a malé. Všetko napokon musí byť skĺbené v jeden celok, ktorý diváka pri sledovaní v ničom neruší – a to je práve umenie kvalitného dabingu.

Ani ten najlepší dabér však nedokáže zázraky, ak sa pred neho dostane zlý preklad. Práve práca s textom zvyčajne trvá na celej výrobe najdlhšie – z čerstvých skúseností napríklad štúdio Daniela poriadne potrápil Hobit. „Pri takto špecifických dielach musíte vychádzať z predlohy, ktorú Tolkienovi fanúšikovia dokonale ovládajú a žiadnu nepresnosť neodpustia. Nakoniec s nami aj na preklade spolupracovali – mnohí sú pritom odborníkmi s akademickým zázemím,“ približuje pani Chmurná, ktorá je však za každú spätnú väzbu, napríklad aj na internetových fórach, vďačná.

Ešte väčším problémom sú však pre dabing nadávky, ktoré sú v dnešných filmoch či seriáloch často samozrejmosťou. Ak však televízie nechcú inkasovať mastné pokuty, musia sa vulgarizmom pred desiatou večer vyhýbať. Čo teda s filmom, v ktorom sa nadáva, no zaslúži si uvedenie v prime-time o ôsmej? Absurdná úloha premeniť drsný „akčňák“ na vyhovujúcu „rozprávku“ tak často pripadne práve dabingovému štúdiu. Zahryznúť si do jazyka neraz musia aj samotní herci, ktorí dnes už takmer všetci angličtinu ovládajú, a tak ich preklad neoklame. Keď dostanú nadávky, naopak, zelenú (ako v prípade seriálu Dexter, ktorý Jojka vysielala až v neskorších hodinách), herci hneď ožijú.

Jedinou trvalou devízou je kvalita

Okrem prekladateľa patrí ku kľúčovým osobám dabingu aj úpravca. „Úprava je mimoriadne náročná disciplína. Jej tvorca musí mať s dabingom praktické skúsenosti,“ vraví režisér. Práve od úpravcu závisí, či hercovi text pôjde do úst, a teda nakoľko plynulo celé nahrávanie prebieha. K jedným z najlepších úpravcov štúdia Daniela tak napríklad patrí Monika Radványiová, ktorá je zároveň herečkou aj skúsenou dabérkou. Keď sa nadabované repliky konečne so všetkými hercami nahrajú (čo je dnes, keď ich naplno vyťažuje nakrúcanie pôvodných seriálov, výsledkom skutočnej organizačnej virtuozity), spájajú sa hlasy s pôvodnou hudbou a ruchmi prostredníctvom zvukového mixu. Ten má v rukách zvukár, ktorý musí byť vybavený špičkovou technikou aj neomylným sluchom. V prípade niektorých áčkových trhákov sa dokonca finálny mix nerobil na Slovensku, ale v špecializovaných štúdiách v Londýne či New Yorku.

„Cieľom dobrého dabingu je, aby diváka pri sledovaní filmu vôbec nič nerušilo, či sú to nadabované repliky, prejav herca, alebo výsledný mix,“ zhŕňa Iveta Chmurná. Kvalita je, napokon, podľa jej skúseností jedinou trvalou devízou dobrého štúdia. Dôležité je tiež vedieť sa popasovať s meniacimi sa podmienkami. „Zlaté časy, keď mohli herci na dabingu naozaj zbohatnúť, sú už preč. V určitom okamihu na česko-slovenskom dabingovom trhu v dôsledku konkurenčného boja ceny nezanedbateľne klesli. Všetko je to dnes o dohode medzi štúdiom a hercom, základ by však mal byť výsledný produkt, za ktorý sa štúdio nemusí hanbiť.“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #dabing #Ako sa robí #seriál denníka Pravda