Jeho návštevníci mali možnosť vidieť napríklad aj film Terrencea Malicka, ktorý obecenstvo rozdelil na dva tábory, otvárací film, čo zanechal vlažné dojmy, alebo hojne medializovanú adaptáciu bestselleru Päťdesiat odtieňov sivej – tá vraj neprekvapila. Niekoľko projekcií pred medzinárodným festivalovým publikom má však už za sebou aj Koza, celovečerný hraný debut slovenského filmára Ivana Ostrochovského. V Nemecku film o bývalom boxerskom šampiónovi, ktorý dnes trie biedu, zaujal najmä odzbrojujúcim realizmom.
Otvárací film? Europuding
Po vlaňajšej „bombe“ v podobe komédie Grandhotel Budapešť vraj výber tohtoročného otváracieho filmu väčšinu prítomných sklamal. Arktické dobrodružstvo Nobody Wants The Night, v ktorom si zahrali Juliette Binoche a Rinko Kikuchi, pôsobí podľa prvých recenzií až uspávajúco melancholicky. Neočaril ani herecký výkon zvyčajne presvedčivej Binoche (stvárňuje Američanku, ktorá sa vydá za polárny kruh kvôli milovanému mužovi). Recenzent magazínu Variety snímku dokonca označil nelichotivou nálepkou „europuding“, čiže priemerný, melodramatický zlepenec z európskej koprodukcie.
K najdiskutovanejším aj najchválenejším filmom, naopak, patrí titul, ktorý vznikol tisícky kilometrov od Európy – Taxi iránskeho filmára Jafara Panahiho. Sleduje jeden deň v živote teheránskeho taxikára a Panahi, ktorého okrem titulov ako Toto nie je film preslávila aj skutočnosť, že nakrúca napriek oficiálnemu zákazu iránskej vlády, má podľa kritikov reálne šance stať sa tohtoročným držiteľom Zlatého medveďa. Vo filme si zahral aj hlavnú úlohu a vracia sa v ňom k „pouličnému realizmu“ svojich raných diel.
Rozporné reakcie si vyslúžil Knight of Cups amerického režiséra Terrencea Malicka, v ktorom Christian Bale stvárňuje scenáristu v čase osobnej krízy. Jeho životom sa premieľa množstvo ľúbostných partneriek, spolu so zmätkom hlavného hrdinu však film zbytočne mätie aj diváka, tvrdia tí, čo ich film neoslovil. Pozitívne reakcie, naopak, tento „chaos“ nazývajú snovým a sviežo dekadentným. Vo vytržení divákov nezanechal ani ďalší z renomovaných režisérov – Queen of Desert Wernera Herzoga je sklamaním údajne najmä v porovnaní s ďalšími filmami z režisérovej tvorby a príbeh dobrodružky Gertrude Bell podáva povrchne a roztrieštene. Oveľa atraktívnejšiu hrdinku v podaní charizmatickej Charlotte Rampling by mal prinášať film 45 Years britského filmára Andrewa Haigha. Je o starnúcom manželskom páre, ktorý v tieni blížiaceho sa výročia prehodnocuje svoj vzťah.
Film Koza je vraj láskyplne horký
Asi so žiadnym filmom v programe tohtoročného Berlinale sa nespájali také predsudky ako s nesúťažnou premiérou sadomasochistickej romance Päťdesiat odtieňov sivej. Knihy, z ktorých sa predalo viac ako 100-miliónov výtlačkov, mnohí odsudzujú ako povrchné, hlúpe či dokonca nebezpečne prekrucujúce problematiku ženskej sexuality. Výsledok adaptácie prvého z románov E. L. Jamesovej vraj napokon v dobrom ani zlom neprekvapil. Tí, ktorí čítali predlohu, dokonca v recenziách naznačujú, že rozprávačský štýl filmu ten knižný výrazne prevyšuje.
Celkom bez predsudkov, naopak, určite berlínske publikum pristupovalo k jedinému slovenskému celovečernému filmu v programe. Kozu Ivana Ostrochovského odpremietali v sekcii Forum celkom štyrikrát, reflektovať film už stihli aj niektoré zahraničné médiá. Napríklad nemecký Tagesspiel, ktorého čitatelia vlani udelili svoju divácku cenu práve snímke Zamatoví teroristi v réžii Ivana Ostrochovského, Petra Kerekesa a Pavla Pekarčíka. Koza má podľa recenzenta Jana Oberländera poriadne ďaleko od „hrdinského porna“ na spôsob hollywoodskeho Rockyho. Najviac ho zaujal realizmus, s akým režisér zobrazuje biedne pomery svojho hrdinu, neskrýva údiv, že film vznikal v skutočných, nenaaranžovaných prostrediach. Film zhodnotil ako „láskyplne horký“.
„Myslím, že film bol prijatý veľmi pozitívne, máme z toho dobrý dojem,“ vraví Ivan Ostrochovský. „Otázky z radov divákov väčšinou smerovali k tomu, nakoľko je reálne to prostredie a príbeh. Snažili sme sa, samozrejme, uvádzať na pravú mieru, že podmienky, v ktorých náš hrdina žije, nie sú na Slovensku bežnou praxou. Že je v špecifickej situácii. Ale napokon aj na Západe je mnoho chudobných ľudí, čiže myslím, že diváci chápu, že Koza nie je všeobecný obraz Slovenska.“ Ako divák si režisér festival veľmi neužil, slovenská delegácia, v ktorej nechýba ani hlavný protagonista filmu Peter Baláž či scenárista Marek Leščák, svoj čas v Berlíne venuje najmä komunikácii s médiami a rokovaniam o ďalšom festivalovom živote filmu. O Kozu majú zahraničné filmové fóra záujem, objaviť by sa po Berlinale film mal napríklad aj v programe festivalov v Hongkongu a vo Vilniuse.
