Isaach De Bankolé: V Hollywoode vedia úplne všetko

Účinkoval vo filmoch slávneho Jima Jarmuscha či uznávanej francúzskej filmárky Claire Denis, ale jeho tvár ste už mohli zazrieť aj v bondovke Casino Royale či blockbusteri Miami Vice. Dostať 57-ročnú hviezdu afrického pôvodu do nízkorozpočtového artového filmu však vraj nie je problém. Stačí mu ponúknuť scenár, ktorý v ňom prebudí dostatok zvedavosti. Isaach De Bankolé Pravde poskytol rozhovor počas svojho pobytu v Bratislave, kde osobne uviedol maďarsko-slovenský film Mirage, v ktorom stvárnil hlavnú postavu. Zároveň si od Asociácie slovenských filmových klubov prevzal cenu za svoj prínos svetovej kinematografii.

24.03.2015 14:00
Mirage, Isaach de Bankolé Foto: ,
Isaach De Bankolé prišiel na Febiofest predstaviť maďarsko-slovenský film Mirage.
debata

Aké boli vaše prvé dojmy z ponuky zahrať si v maďarsko-slovenskom westerne afrického futbalistu? Neobávali ste sa, že je to hádam až príliš bizarné na to, aby to mohlo fungovať?

Naozaj bizarné by pre mňa bolo ísť do projektu, ktorý nie je v ničom výzvou. A toto ňou rozhodne bolo, nepamätám si, či som vôbec dakedy počul o nejakom východoeurópskom filme s africkým hlavným predstaviteľom. No a potom ma oslovilo, že ide práve o western. O tom som dlho sníval a dvakrát sa mi už skoro ten sen aj splnil. Najskôr to mal byť projekt senegalského filmára Djibrila Diopa Mambétyho (s filmom Hyeny sa v roku 1992 uchádzal o Zlatú palmu v Cannes, pozn. red.), ktorý chcel nakrúcať western naprieč celou Afrikou. Napokon z toho však zišlo a filmár onedlho zomrel. Aj s Claire Denis sme plánovali western ako adaptáciu jedného románu. No kým sme naň získali práva, jeho autor zomrel a skončili sme v slepej uličke. Keď teda prišiel film Mirage, povedal som si, že to možno konečne vyjde.

Szabolcs Hajdu, režisér snímky Mirage, mal teda tak trochu šťastie, že sa vám trafil do vkusu. Čo ďalšie musí filmár splniť, aby vás dostal pred kameru?

V prvom rade potrebujem scenár, ktorý rozžiari moju predstavivosť. Ak ma nikam neprenesie, nejdem do toho. Musí to byť nová skúsenosť, ktorá ma čosi naučí o ľuďoch, iných kultúrach, alebo aj o sebe samom. Ak je moja zvedavosť nasýtená, som pripravený prejsť k ďalším podmienkam spolupráce. Ale obyčajne je to vlastne veľmi jednoduché – ak spolu dvaja ľudia chcú naozaj pracovať, cesta sa vždy nájde.

K filmu Mirage vás dostal Jim Stark, producent, s ktorým ste sa spoznali cez Jima Jarmuscha, a zároveň sa pozná aj so Szabolcsom Hajduom. Hrá osobné odporúčanie vo vašom rozhodovaní veľkú rolu?

Nie. Určite sa nedám na niečo len tak nahovoriť. V roku 1993 ma napríklad cez agenta uháňal režisér Nicolas Roeg pre film Srdce temnoty. Dostal som scenár a nepáčil sa mi, tak som mu odkázal, že do toho nejdem. O dve hodiny volá agent – režisér sa chce stretnúť. Pýtam sa, či mu povedal, že som ho odmietol – vraj áno. Tak som mu poslal dvojstranový fax, v ktorom som detailne opísal, čo sa mi na jeho filme nepáči a čakal som, že o ňom už nikdy nebudem počuť. Omyl. Agent volal opäť – Roeg trvá na stretnutí. Pomyslel som si, že je to blázon, ale poslal mi letenku do prvej triedy, tak prečo nie. Presviedčal ma vo svojej kancelárii skoro dve hodiny, no i tak som mu potriasol rukou a odmietol. No nechcel mi tú ruku pustiť! Napokon sme sa dohodli, že scenár prerobí a keď mi po týždni poslal druhú verziu, súhlasil som. Žiadne pravidlá teda pre mňa neexistujú, ak ma chcete na palube, je len na vás, či vám stojím za kompromisy.

Jim Jarmusch vás vychválil ako herca, ktorý dokáže jeho postavy urobiť ešte oveľa lepšími. Čo ste zo seba dali do Francisa vo filme Mirage?

Niektoré moje nápady vo filme sú – napríklad, že Francis hovorí trochu po maďarsky, alebo ako si pomáha slovníkom. Iné sme aj nakrútili, no napokon sa vystrihli.

Narážate na futbalové scény? Vaša láska k futbalu vraj bola jedným z dôvodov, prečo ste do filmu išli, a keď napokon väčšina týchto scén z Mirage zmizla, boli ste sklamaný…

To som bol, ale len kým som film nevidel a nezistil, že je to vlastne lepšie. Ponecháva to viac na divákovej predstavivosti. Vždy ide o dobro filmu. Cítim potrebu ponúknuť režisérovi čo najviac možností a veľmi si vážim, ak ich zváži. No kapitánom ostáva on a to rešpektujem.

Keď už je film hotový, je pre vás dôležitejšie mať dobré spomienky na proces jeho vzniku, alebo vidieť, že je úspešný?

Ceny a dobré kritiky potešia, no to, čo vo mne naozaj ostáva, je určite proces. Na to ostatné dosah nemám. Film má vlastný život. Je veľa dobrých, no neúspešných filmov. A veľa kravín, čo vypredávajú sály. S tým nič neurobím. Realizovať sa môžem len v samotnom procese, to je moja osobná skúsenosť, možno až akési palivo môjho života. A podľa toho sa aj rozhodnem, či s daným filmárom opäť čosi podniknem.

Začínali ste vo francúzskych filmoch, nakrútili mnoho nezávislých kúskov. Keď ste sa objavili v hollywoodskych trhákoch, mnohí iste očakávali, že sa tam usadíte. Ale opäť nakrúcate artové filmy v Európe. Nesplnil Hollywood vaše predstavy?

Stále dostávam z Hollywoodu scenáre a občas na nejaký aj kývnem. Napríklad vlani som urobil Posledného lovca čarodejníc s Vinom Dieselom a Elijahom Woodom a bola to jedna z najpríjemnejších skúseností. No usadil som sa v New Yorku a to je mesto, ktoré milujem. Podobne, ako Paríž. Mám rád mestá, kde sa môžem len tak prejsť a po práci s ľuďmi rozprávať o niečom inom, život predsa ponúka oveľa viac. No v LA sa točí všetko okolo filmu a bez auta sa tam nikam nedostanete. Pri práci som potom, ako som už vravel, rád, keď sú ľudia otvorení kompromisom a diskusii. A to sa v Hollywoode často nestáva. Tam vedia úplne všetko (smiech).

Francis je vo filme Mirage úplným cudzincom, outsiderom. Vedeli ste sa s ním počas nakrúcania na Slovensku a v Maďarsku stotožniť?

Rozhodne, najmä na vidieku, kde asi čiernych chlapíkov často nevidia. Ľudia mali pri pohľade na mňa v očiach veľké otázniky, ale na to som zvyknutý. No a pocit, že idem po ulici a nikto nevie, kto som, mi napokon vyslovene vyhovuje.

Mirage sa dotýka aj témy otroctva. Ako ste sa s ňou stotožnili?

Otroctvo je jedna z foriem mocenskej hry, a to nie je o rase, národnosti ani o tom, či to zákon dávno zakázal. V rôznych podobách existuje aj bude existovať vždy a všade. Nám ľuďom je to totiž vlastné. Vždy sa nájde niekto, kto sa bude na vás pozerať zhora. Zažil som to už ako dieťa v Afrike, medzi svojimi, a odvtedy to veľmi citlivo vnímam všade, kam sa pohnem. A vždy ma poteší, ak na to môžem aspoň okrajovo poukázať aj svojou prácou.

Na čom pracujete teraz?

Je to film Oppenheimer Strategies a hoci mám v ňom po boku Richarda Gerea či Charlotte Gainsbourg len malú rolu, je to veľmi zaujímavý projekt. Nakrúcal sa v New Yorku a o týždeň ho budeme dokončovať v Tel Avive.

Vraj sa rád vraciate k spoluprácam s filmármi, s ktorými ste si sadli. Plánujete opäť niečo aj s Jimom Jarmuschom?

Jim je priateľ, sme stále v kontakte a občas o rôznych projektoch diskutujeme. Či to potrvá rok, alebo desaťročie, verím, že spolu ešte určite niečo vymyslíme. Rovnako to mám aj s Claire Denis. V súčasnosti sa však každý venujeme svojim vlastným filmom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Mirage #Isaach de Bankolé #Jim Jarmusch #Asociácia filmových klubov