Pokračovanie seriálu začala RTVS vysielať teraz v apríli. Zatiaľ čo v prvej sérii sa tvorcovia sústredili na materiálne fetiše minulého režimu, v druhej sa zamerali na fenomény doby. Seriál o paradoxoch života v socialistickej bubline ponúka s nadhľadom a časovým odstupom nekonvenčne ľudský návrat k bizarným prežitkom, ktoré boli dlhé obdobie súčasťou našej každodennosti. Stojí na konkrétnych príbehoch obyčajných ľudí aj na vyjadreniach známych osobností.
Autorské dokumenty s názorom
„Mali sme ambíciu urobiť divácky príťažlivý a zároveň inteligentný cyklus, ktorý bude hovoriť aj o socializme, aj o súčasnosti. Niečo, čo by sme nielen radi robili, ale na čo by sme sa aj radi pozerali,“ hovorí režisér Peter Kerekes, ktorý je spolu s dramaturgičkou Katarínou Molákovou autorom projektu. Dodáva, že dôvodom, prečo oslovili viacerých režisérov, bola snaha o autorskú pestrosť.
„Tie filmy nie sú objektívne, sú pohľadom Roba Švedu, Katky Hlinčíkovej, Vladislavy Plančíkovej, Miriam Petráňovej a mňa. Je to ich pohľad na vec, nejde o sociologicky presný prieskum ani o historickú správu. Autori boli síce autonómni, ale mali sme určené limity,“ vysvetľuje Kerekes, ktorý na dramaturgiu jednotlivých dielov dohliadal. Pre niektorých režisérov ide o návrat do detstva, pre iných je to filmová archeológia.
„Najmä som nechcel, aby išlo o futbalový zápas dobrí verzus zlí. Realita je vždy farebná. Na Slovensku mi trochu prekáža, že pri mnohých spracovaniach historických tém alebo javov z minulosti nemáme režisérov filmov, ale režisérov futbalových zápasov. Sú tímy za socializmus a proti socializmu. V skutočnosti má všetko omnoho viac vrstiev. Samozrejme, ten systém je sám osebe zločinecký, na druhej strane tí ľudia v ňom prežívali zaujímavým spôsobom a aj tu sa vytvárali hodnoty.“
Podľa Kerekesa nie je možné nostalgicky spomínať na toto obdobie ako na dobré, ale nedá sa ani jednoznačne zavrhnúť ako zlé. „Všetci, čo sme ten seriál robili, vieme, že systém bol zhovädilý a nikto z nás nechce jeho návrat. Na druhej strane si všetci vážime prácu tých, ktorí vtedy niečo dobré urobili. Nostalgia je pochopiteľná, v tomto období mnohí strávili svoju mladosť, starí rodičia spomínajú na krásne časy, prastarí rodičia tiež spomínajú, ako bolo dobre za monarchie…“
Bizarné fenomény
Pionierske tábory, dovolenky pri slovenskom mori na Zemplínskej šírave, chmeľové brigády, diskotéky či oslavy často ponúkali priestor na vznik prvých lások, priateľstiev a zážitkov, na aké sa nezabúda. V seriáli sa spomína aj na bolestnejšie prežitky doby, na povinnú vojenskú službu či civilku. Cyklus ponúka pohľad na tých, ktorí fenomény či fetiše plánovali a vymýšľali, tých, ktorí ich realizovali, a napokon na občanov, ktorí boli ich povinnou súčasťou. Podmienkou dramaturgie bolo zachovanie rôznorodosti respondentov. „Vo filme mali byť takzvané veľké zvieratá, ktoré vymýšľali, koľko céčok sa vyrobí, alebo ako sa budú distribuovať detské oranžové tatrovky po Slovensku. Potom malé ryby, tí, čo kšeftovali s céčkami, podpultovo ich predávali, cvičili spartakiádu a podobne. Ďalej odborníci, ktorí sa na to pozerajú z úplne iného uhla. Pri tých céčkach bolo zaujímavé brať to celé ako ekonomiku prírodných národov. Neoslovili sme odborníka na bižutériu, ale odborníka na výmenný obchod.“
Seriál podľa Kerekesa stojí a padá na príbehoch. „Najdôležitejší sú bežní ľudia, to, ako prežívali. Ich príbehy sa časom menia na legendy. Detaily pri legendách zanikajú, dokonca môžu byť niekedy nepravdivé, ale posolstvo a podstata zostávajú. A to bolo pre mňa dôležité.“ Podľa skúseného dokumentaristu nie je ťažké nájsť ľudí, ktorí chcú rozprávať, ale ľudí so zaujímavým príbehom. Je dôležité, aby sa dokázali otvoriť pred kamerou. Režisérom jednotlivých dielov veľmi pomáhali rešeršérky, ktoré robili predvýber. Podľa Kerekesa bola ich práca najdôležitejšia, pretože talentovaný režisér nie je všetko, musí mať predovšetkým s čím pracovať.
Seriál prehovára k publiku ľudskou rečou, nesnaží sa o analyticko-sociologické štúdie či o odborné výklady, do tých sa nedostane emócia jednotlivca. Filmové médium má výhodu, že ju dokáže preniesť na diváka a pomenovať tak jav presnou skratkou. „Pre mňa je jeden z najsilnejších momentov práve vo Švedovom filme o povinnej vojenskej službe. V momente, keď sa hovorí o šikanovaní, muž na jednu otázku odpovie pohľadom do zeme. A za tým pohľadom sú všetky tie štatistické údaje, nenahlásené šikanovanie, bitky. Toto film dokáže, keď je dobrý režisér ako Robo Šveda a vycíti to,“ uzatvára Kerekes.
Prvý program slovenskej televízie už v piatok o 21.40 odvysiela štvrtý diel série Fetiše socializmu. Na fenomén Osláv sa v ňom pozrela režisérka Miriam Petráňová. Po dvojtýždňovej pauze sa môžu diváci 15. mája tešiť na diel Róberta Švedu Diskotéky a zábavy.
