Recenzia: Danielov skreslený svet

Danielov svet je profilovým dokumentom o mladom študentovi a umelcovi. Daniel je pedofil a rozhodol sa so svojimi pocitmi zdôveriť svetu.

02.05.2015 16:00
31 danielov svet 2x Foto:
Režisérka Lišková mala stavať viac na situáciách, kde by sa Daniel "odhalil", namiesto toho ho zobrazuje v strojených pózach.
debata

Film českej režisérky Veroniky Liškovej tak otvára jedno z najväčších spoločenských tabu a bol zaradený do výberu tohtoročnej filmovej prehliadky festivalu Berlinale. Dokument doplnil sekciu Panoráma pozostávajúcu z kontroverzných titulov tematizujúcich problematiku sexuálnych minorít. Premietal sa aj v rámci Febiofestu a na festivale Finále Plzeň sa aktuálne uchádza o cenu medzi českými a slovenskými dokumentárnymií filmami.

Liškovej humanizmus balansuje na veľmi tenkom ľade. V istých prípadoch sme nútení prehodnotiť ochotu empatie voči cudziemu nešťastiu, ani tolerancia by nemala prekračovať hranice. Daniel svojou otvorenosťou vyvracia obraz pedofila, aký môžeme poznať z mediálnych káuz. Namiesto dravca číhajúceho na obeť spoznávame citlivého a uvedomelého mladíka znášajúceho svoj tragický osud. No pravda sa stráca niekde medzi Danielovou prehnanou sebaprezentáciou a neprítomnosťou protinázoru.

Dve kľúčové emócie ľútosť a strach

Sympatie si Daniel a jeho rovnako orientovaní priatelia získajú tým, že usilujú o „neškodnosť“. Ťažko však uveriť tomu, že svoju náklonnosť či lásku dokážu udržiavať v bezpečnej, platonickej rovine. Svoju nevinnosť deklarujú tým, že v ich sexuálnych predstavách vystupujú neskutoční aktéri. Stále sú to však deti! Daniel opisuje jeho zvláštny ľúbostný vzťah s malým chlapcom ako čistú lásku bez akejkoľvek sexuálnej príťažlivosti. „Dávno som sa so svojimi túžbami vyrovnal, dokážem ich ovládať. Najdôležitejšie je zostať pod kontrolou. Ako by som mohol ublížiť niekomu, koho milujem?“

Liškovej uhol pohľadu obnažuje Daniela, no jeho poloha je štylizovaná. Dokument pracuje s dômyselnými obrazovými kompozíciami, režisérka zobrazuje Daniela pri každodenných, až banálnych aktivitách. Obraz je často fotograficky „nečinný“. Situácie, ktorých mohlo byť vo filme viac, v kontexte s Danielovým bizarným „ja“ tvoria často vydarený kontrapunkt.

Liškovej obraz je tragikomický, uvedomuje si zvláštnosť témy i samotného protagonistu, zároveň ho empaticky ľutuje. Aj napriek prevahe obhajovacích viet z Danielových úst sa vo filme vyskytujú znepokojivé momenty ako pozorovanie detí na ihrisku skupinkou pedofilov či mikulášska akcia, na ktorej sa zúčastnia v prestrojení. Vtipné a zároveň mrazivé, rovnako ako nepresvedčivé „sľuby“, pri ktorých sa nemožno ubrániť pocitu, že nie sú v poriadku. Dusno neriešiteľnej situácie však vzbudzuje ľútosť.

Film v Danielovej réžii

Daniel v sebe nezaprie umelecké ambície, jeho koncept je jasný: intenzívne zviditeľňovať seba a pedofilnú komunitu so zámerom zrovnoprávniť ju s inými sexuálnymi menšinami. Dôkazom je autobiografická kniha či divadelné predstavenie o jeho živote. Pozornosť filmárov využíva a oni mu nebránia vo vytváraní kladného profilu. Film je nekritický, neobsahuje protinázor, nevytvára skutočný obraz o tom, kto je Daniel. Akokoľvek otvorene o svojich pocitoch či udalostiach rozpráva, vždy ide o jeho názory, nie o názory jeho okolia. Dozvieme sa len to, ako Daniel vníma sám seba.

Lišková mala stavať viac na situáciách, kde by sa Daniel „odhalil“, namiesto toho ho zobrazuje v strojených pózach, ktoré má sám pod kontrolou. Hranice sa čoraz viac relativizujú, čo bolo nenormálne dnes, už zajtra môžeme zľahčovať ako „výstredné“. Bez ohľadu na to, či pedofil trpí svojou orientáciou, spoločnosť ho nebude a ani by nemala rešpektovať. V stávke je to najchúlostivejšie, čo máme, deti.

Hodnotenie Pravdy

dva a pol z päť

  • Danielov svet / Česko / scenár a réžia: Veronika Lišková / kamera: Braňo Pažitka / slovenská premiéra: Febiofest 2015

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Danielov svet #Veronika Lišková