Filmový kritik musí mať dar pomenovať veci

V seriáli Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazeráme do zákulisia sveta umenia a kultúry. V dnešnej časti prinášame pohľad do zákulisia filmovej kritiky, ďalšie časti nájdete v Pravde v kultúrnej rubrike každý utorok.

26.05.2015 14:00
Katarína Mišíková Foto:
Filmová teoretička a kritička Katarína Mišíková.
debata

Pre film, ako aj pre ostatné umelecké druhy, je nevyhnutné kritické hodnotenie. Filmoví kritici sú preto neoddeliteľnou súčasťou kinematografického priestoru. Na Slovenku dochádza v posledných rokoch k pozitívnym zmenám v kinematografii, vzniká viac filmov a kritici i diváci sa tak majú o čom rozprávať. Podľa filmovej kritičky a teoretičky Kataríny Mišíkovej najmä mladšia generácia tvorcov celkom dobre rozumie tomu, že kritická reflexia je nevyhnutná a má svoje funkcie, aj keď sa s ňou nemusia zhodovať.

Filmový kritik má vplyv na diskusiu o filme a jeho hodnotovú reflexiu. "Pomáha divákom vsadiť do kontextu ich divácku skúsenosť, ktorá je mnohokrát okamžitá a bezprostredná. Zásadný rozdiel medzi bežným a kritickým diskurzom je v tom, že dôraz nie je iba na jednoduchých hodnotiacich súdoch mne sa to páči, bolo to dobré, zlé, zábavné… Dôraz kritického diskurzu je skôr na vysvetlení a objasnení. Kľúčová otázka, ktorú by si mal dobrý kritik klásť. je Ako? Ako je ten film urobený a čo robí s divákom?” vysvetľuje Mišíková.

Dobrý kritik by mal…

Pri tradičnej časopiseckej recenzii je podľa Mišíkovej dôležité porozumieť historickému a spoločenskému kontextu, v ktorom sa film objavil, a sprostredkovať jeho formu. Ideálna recenzia vystihne, čo na filme stojí za to, aby sme o ňom hovorili. Filmový kritik by sa mal usilovať porozumieť filmu. Podľa Mišíkovej má inú váhu, ak kritik dospeje k záveru, že film nie je zaujímavý analýzou, ako keď využije recenziu na ventilovanie vlastných emócií či frustrácie. Kritik by sa podľa nej nemal snažiť odosobniť od vlastného hodnotového rebríčka ani vkusu, pretože práve to formuje jeho názorovú líniu. „V podstate nie je ľahšie napísať 2-stranovú recenziu ako 20-stranovú analýzu. Chce to dar pomenovať veci a trendy bezprostredne, čo má napríklad Pavel Branko. Na druhej strane niektoré úvahy si vyžadujú rozvinutie na inej úrovni a sú určené pre iné publikum, nie pre bežného čitateľa. Občas mám pocit, že niekoho obťažujem analytickými postrehmi, keď ich zaujíma to, či sa mi to páčilo, alebo nie.“

Rozhodujúci je osobný vkus kritika

Podľa Mišíkovej sa kritik nemusí usilovať o objektivitu, kritické písanie by malo byť v prvom rade analytické. „Vezmime si celú generáciu okolo časopisu Cahiers du Cinéma, z ktorej sa stali režiséri Francúzskej novej vlny. Ako kritici mali vyhranený, veľmi ,neobjektívny' vkus a práve tým boli zaujímaví. Nemyslím si, že tohto by sa mal kritik vzdať, ale musí byť schopný vyargumentovať, čo v štruktúre toho filmu, alebo vo vzťahu ku kontextu, v ktorom existuje, za povšimnutie stojí, čo funguje a čo nie.“

Aj odborné názory kritikov sa v mnohých prípadoch rozchádzajú, dôležité je, aby ich autori dokázali rozumne objasniť. Mišíková to vysvetľuje na príklade slovenského filmu Ďakujem, dobre, ktorý mnohí kritici zavrhli ako rozťahaný a dramaturgicky nezvládnutý. „Pre mňa je ten film zaujímavý z hľadiska observatívnej rozprávačskej stratégie, pre citlivú prácu s humorom a realistickým dialógom. Na niektorom filme možno nie je zaujímavé nič, potom je otázka, prečo o ňom písať.“

Podľa Mišíkovej nie je jednoduché povedať, či je film dobrý, alebo zlý. „Aj zlý film môže byť z nejakého hľadiska zaujímavý. Napríklad Krok do tmy je považovaný za zaujímavý v tom, kam posunul tému SNP, ale v princípe je hodnotený skôr ako ,zlý film'. Alebo je tu Socialistický Zombi Mord, ktorý je amatérskym filmom, a nebyť toho, že otvoril isté rany filmového prostredia, asi by mi nenapadlo písať o ňom,“ vysvetľuje Mišíková.

Anonymní internetoví „kritici“

Na Slovensku nie je dostatočné publikačné zázemie, jestvuje len málo odborných filmových časopisov a denníková filmová kritika je tiež redukovaná. Mišíková vidí problém v absencii výrazne vyprofilovaných osobností kritikov, ktorí by mali príslušnosť k niektorému z periodík a čakalo by sa na ich názor. „Slovenskí filmoví kritici sú väčšinou ľudia z akademického prostredia, ktorí príležitostne recenzujú. Nevytvárajú kontinuitu príznačnú pre kultových zahraničných kritikov. Tí majú svoje rubriky a prinášajú špecifický pohľad.“

Nadšení diváci a fanúšikovia zakladajú filmové databázy a internetové portály, kde oduševnene diskutujú o filmoch. Podľa Mišíkovej sa priestor na diskusiu prakticky neobmedzene rozšíril. „Ak dnes niekoho zaujíma názor na nejaký film, nemusí čakať na recenziu kritika, môže si prečítať trebárs komentár uverejnený pod nejakým nickom,“ dopĺňa. Priestor je otvorený, publikovať môže každý.

Ťažko na cvičisku, ľahšie na bojisku

Študenti audiovizuálnych štúdií na VŠMU sa pripravujú na budúcu profesiu okrem pravidelného publikovania aj prostredníctvom Študentských konfrontácií. V prítomnosti tvorcov študentov dochádza ku kritickému hodnoteniu a analýze ich filmov tvárou v tvár. "Na začiatku sa študenti bránili, ale postupne pochopili, že konfrontácia so živým tvorcom je výborným cvičiskom. V istom zmysle sa najlepšie píše o etablovaných a mŕtvych autoroch. Je ťažšie písať o filme začínajúceho režiséra ako napríklad o Bélovi Tarrovi, o ktorom všetci vieme, že je geniálny. Na Študentských konfrontáciách ide aj o to, že sa nielen tvorcovia, ale aj kritici naučia ísť s kožou na trh a poctivo si svoje stanoviská vydiskutovať.” Podľa Kataríny Mišíkovej by sa filmový kritik za žiadnych okolností nemal tvorcovi ospravedlňovať za argumenty, ktoré sú podložené, aj keď môžu byť v neprospech filmu.

„Filmová kritika si práve v bezprostrednej reakcii na domáce dianie plní najdôležitejšiu funkciu,“ hovorí Mišíková, podľa ktorej sú filmová tvorba a kritika uzavretými nádobami. „Dôvod, prečo sa teraz začína rozprávať o filmovej kritike, je, že tu máme filmy, ktoré sa oplatí hodnotiť. Zhruba pred rokom 2010, na prelome tisícročí, sa o slovenských filmoch písalo menej, nielen preto, že ich bolo málo, ale aj preto, že väčšina z nich bola menej zaujímavá. Teraz máme podstatne väčšiu filmovú produkciu a môžeme sa dokonca hádať, či je nejaký film dobrý, alebo zlý.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #filmová kritika #Ako sa robí #Katarína Mišíková