Herečka, známa z filmov Zmluva s diablom (1967), Fontána pre Zuzanu (1985) či z kriminálneho seriálu 30 prípadov majora Zemana (1974), si získala obdivovateľov nielen krásnym zjavom na striebornom plátne, ale najmä hereckým umením. Sylvia Turbová zomrela v stredu v Prahe na následky ťažkej choroby vo veku 67 rokov.
Umelecké gény
Sklony k umeniu mala pravdepodobne zakódované v génoch. Jej matka pracovala v divadle ako asistentka réžie a otec Belo Turba bol operný spevák. Sylvia Turbová sa narodila 30. septembra 1947 v Opave. Od detstva recitovala a túžila stať sa herečkou. Bolo to jej vysnívané povolanie, hoci neskôr v jednom z rozhovorov priznala, že ak by si mohla vybrať ešte raz, išla by inou cestou. Svoje detstvo aj mladosť prežila v Bratislave. Aj vďaka česko-slovenským koreňom a prirodzenému talentu na jazyky nemala problém hrať v českých aj v slovenských filmoch či v dabingu.
Filmového debutu sa dočkala ešte počas strednej školy. Režisér Jozef Zachar ju obsadil do úlohy maturantky Aji Trnkovej vo filme Zmluva s diablom, kde si zahrala po boku Ivana Mistríka – bol jej prvou filmovou láskou. Napriek tomu, že ju otec od herectva odhováral, o kariére herečky bolo rozhodnuté.
Absolvovala VŠMU v Bratislave a už po skončení školy ju lákali do Prahy. Ona však počúvla hlas srdca a odišla s režisérom Petrom Opáleným do Košíc, kde prijala angažmán v Štátnom divadle. Počas jednej divadelnej sezóny stvárnila niekoľko komediálnych aj vážnych postáv. Po roku však prišla opätovná ponuka z Prahy a Turbová sa od roku 1972 stala stálou členkou Činohry Národného divadla v Prahe. Tam pôsobila až do roku 1998, keď pre nevyťaženosť z divadla odišla a zostala na voľnej nohe.
Obletovaná hviezda
V 70. – 80. rokoch bola Sylvia Turbová so svojimi mačacími očami častým cieľom obdivu mužov. Jej čaru vraj podľahol aj herec Rudolf Hrušínský. Hoci ju od začiatku kariéry zväčša obsadzovali do úloh zvodných krások, svoju kariéru na vonkajšom vzhľade nestavala a uznanie si získala vďaka tomu, ako dokázala preniknúť do podstaty stvárnenia charakterov. „Keď som v roku 1968 nakrúcala československo-francúzsky film Muž, ktorý luže s hercom Jean-Louisom Trintignantom a režisérom Alainom Robbe-Grilletom, po francúzsky som nevedela ani slovo. Texty som dostala vo fonetickej úprave, a hoci moju postavu napokon nahovorila francúzska kolegyňa, francúzski filmári boli prekvapení, ako rýchlo som nadobudla a zvládla ich prízvuk,“ zaspomínala si na úlohu zámockej slečny Sylvie vo filme Muž, ktorý luže, v rozhovore pre Pravdu v roku 2001.
Dokázala stvárniť dedinskú učiteľku v televíznom seriáli Povstalecká história (1984) aj despotickú dozorkyňu v koncentračnom tábore v snímke Zasiahla mě noc (1985). Objavila sa vo filmoch ako Nahota (1970), Šepkajúci fantóm (1975), Požáry a spáleniště (1980) či Kosenie jastrabej lúky (1981). Svoj hlas prepožičala desiatkam dabingových postáv. Bola Josefou Cruchotovou vo francúzskej sérií o žandárovi, Glóriou Capuletovou vo filme Rómeo a Júlia aj Clair Huxtableovou v televíznom seriáli Šou Billa Cosbyho.
Po tom, čo odišla z Národného divadla v Prahe, začali pracovné ponuky postupne rednúť, čo bolo pre herečku sklamaním. Medzi posledné snímky Sylvie Turbovej patrí slovenská televízna dráma Pod hladinou (2001) či účinkovanie v seriáli Madame (2014). „Na začiatku svojej hereckej dráhy som si myslela, že v zrelom veku budem hrať veľa krásnych postáv. Veď herečka v päťdesiatke predsa nie je ešte stará a opotrebovaná, naopak, má mnoho skúseností, rôznych poznaní. Lenže dnes zďaleka nemám toľko hereckých príležitostí, ako som si predstavovala. Možno za to môže aj absencia ambícií u mňa, pretože nikdy som sa nikde nedrala. Neuznávam praktiky tzv. priateľstiev, na základe ktorých sa rozdáva napríklad aj práca v dabingu. Nepáči sa mi to a veľmi zle to nesiem. Ale taká je doba, no dúfam, že raz sa to zmení.“
