Recenzia: Zbytočná hra na nesmrteľnosť

Daň za chamtivosť

Damian (Ben Kingsley) umiera. Bohatý biznisman sa nechce vzdať svojho pohodlia v prospech smrti. Keď sa jeho stav zhorší, prijíma návrh doktora Albrighta (Matthew Goode) a kúpi si nový život v novom tele. Experiment sa podarí, hrdina získa mladosť a vracia sa znovuzrodený ako Damian (Ryan Reynolds). V novom tele zostali spomienky a tie ho privedú k radikálnym odhaleniam. Damian počas pátrania po minulosti nového tela prichádza na koreň amorálnemu "obchodu so smrťou”. Vzbúri sa a stáva sa štvancom.

Singh sa tentoraz vrhol na scenár španielskych filmárov bratov Pastorovcov. Inklinuje k zvláštnym námetom a bizarne sa tváriaci príbeh ho prirodzene zaujal. Zhostil sa ho s nadšením, no filmu v zásade chýba myšlienkový i emocionálny presah. Nesmrteľný upúta precíznym formálnym spracovaním, dej je však manipulatívny, vykonštruovaný a v mnohom nepresvedčivý. V štruktúre sa vyhýba schémam, čo je pozitívne, no emocionálne diváka nezasiahne, aj keď sa o to pokúša lacným rodinným motívom či polemikou s morálkou. Snaží sa presvedčiť o tom, že sa na nič nehrá, nepodlieha pravidlám, ani väčšinovému vkusu. Týmto snahám však cloní hrubá vrstva pretvárky a strojená póza. 

Menej by bolo viac

Filmu chýba ľahkosť a nadhľad, zabíja ho predovšetkým nefunkčný, príliš prešpekulovaný príbeh. Je nezaujímavý. K zásadným zlomom dochádza veľmi pomaly a nie sú dostatočne úderné na to, aby vzbudili záujem o hrdinov osud. Divák sa v Damianovi stráca rovnako, ako sa postava stráca sama v sebe. Scenáristi sa síce "potrápili” so pseudopsycholo­gickými či intelektuálnymi presahmi a snažili sa dej "vyšperkovať” akčnými scénami, mimochodom, pomerne dobre riešenými. Aj tak Nesmrteľný nemá tú správnu filmovú chémiu a zostáva prázdnou "naháňačkou”. 

Vo filme je množstvo nepravdepodobných, ledabolo nahodených zvratov. Damian postupne odhaľuje pozadie svojho sveta, ale filmári sa mali viac starať o to, aby jednotlivé zásadné "odhalenia” vyzneli v kontexte príbehu prirodzene. Aby nepôsobili, že boli vymyslené za pochodu. Pri mnohých dramaturgických riešeniach vyvstane podozrenie, že autori celkom presne nevedeli, čo si počať s osudom hrdinov. Singh vedie svojich hercov k štylizovaným prejavom, kŕčovito prežívajú svoj osud, čo je v mnohom rušivé, no režisér tak sleduje svoj zámer. Má pozoruhodný cit pre rytmus a gradáciu a opäť sa hrá so žánrami. Dynamiku strihu podporuje dobre zvolená hudba. V mnohých scénach dokonca dominuje. 

Tarsem Singh potvrdzuje svoj špecifický umelecký rukopis, no chýba mu nos na kvalitné scenáre. Nesmrteľný si určite nájde svojho diváka, aj napriek tomu, že mu na tanier naloží viac, ako bude vládať zjesť.