„Nie sme najlepší priatelia, to by ten film asi nevyzeral tak, ako vyzerá,“ priznal režisér pred projekciou filmu, čím vzbudil očakávania, že zostal nad vecou a a odmýtizuje mediálny obraz excentrického hrdinu. Kto čaká hĺbku a tému, bude sklamaný. Drobný sa síce vŕta v Rytmusovom súkromí, neustále však varíruje to isté.
Zaujíma sa predovšetkým o rozbité rodinné vzťahy, Rytmusov rómsky pôvod zdedený po otcovi, z čoho pramení jeho komplex, na ktorom paradoxne postavil kariéru. Dokument v istých momentoch zarazí samoúčelne neprimeranou drzosťou, v podobe skrytej kamery či „vpádov“ do Rytmusovho súkromia. Film je nevyvážený, režisér márne hľadal spôsob, ako príbeh uchopiť. Rytmus vo filme vystupuje v polohe „komentátora“ dokumentu o ňom, sledujeme ho simultánne s ním a jeho spontánne reakcie sú zdrojom humoru.
Drobný zbieral materiál v časovom horizonte osem rokov, preto by sa dalo predpokladať, že film prinesie komplexný obraz Rytmusovej bezprostrednej reality. Tým, čo rapera nepoznajú z médií, nebude z filmu celkom jasné, čo všetko Rytmus dosiahol a za akých okolností. Film je dramaticky strohý a tematicky plochý. Chýbajú fakty a záchytné body, na základe ktorých by si divák vytvoril logický kontext a zorientoval sa.
Obrazovo-hudobná estetika je nevyvážená, až nevkusná, počnúc krkolomnými kamerovými kreáciami, štylizovaným komentárom v úvode a závere, končiac pateticky smiešnymi hudobnými aranžmánmi a nevierohodným vyvrcholením.
Filmár skladá realitu aj prostredníctvom bohatého archívneho materiálu. Svieže sú výpovede Rytmusových bývalých priateliek a práve týmto smerom sa mal uberať. Hra na cestu za očistou a „koreňmi“ v podobe výletu do Indie je zbytočná a nemá žiadnu významovú hodnotu. Príbeh nadstavuje do neprirodzenej polohy a odkláňa sa od podstaty. Rytmusov nepokoj predsa nepramení z neznalosti svojich prapredkov. Príčinou všetkého dobrého i zlého v jeho živote je „nevzťah“ s otcom. O tom sa predsa film po celý čas diváka snaží presvedčiť.
Drobnému sa látka vymkla z rúk, jeho film je nekomplexný, aj napriek snahe preniknúť do témy, je povrchný a smrdí vyumelkovanou konštrukciou. Raperovi nemožno uprieť spontánny naturel a bezprostrednosť, čomu vďačí aj za veľkú základňu fanúšikov, no od toho nezávisí autenticita celého filmu.
Drobný sa nevie pýtať, celých deväťdesiat minút varíruje jednu a tú istú otázku. Vo filme absentuje dramaticky nosná línia, nemá vývoj. V zjednodušenej podobe je hlavným motívom vyrovnávanie sa protagonistu s vlastným pôvodom, akoby v jeho živote nejestvovala žiadna iná téma. Režisér kladie dôraz na Rytmusovo rodinné zázemie a načrie do jeho milostných vzťahov, no nedozvieme sa, za akých okolností prišiel k hudbe, čo všetko urobil pre to, aby sa dostal tam, kde je.
Filmu by paradoxne prospela konvenčnejšia dramaturgia. O mnohých veciach rozpráva bez toho, aby ich ukázal. Raperove výpovede sú často v kontraste s tým, čo sa o ňom dozvedáme od rodiny a práve tu mal Drobný využiť príležitosť. Vo filme absentuje konflikt i názor autora. Režisér nevyužil potenciál, na tanieri mal otvorených protagonistov, no bol príliš opatrný. Výpovede matky a súrodencov sú občas v trápnom (pre niekoho úsmevnom) kontraste s tým, čo sa spieva v Rytmusových textoch.
Rytmusov fanklub si určite príde na svoje, vo filme je takmer po celý čas prítomný ich idol presne taký, akého ho majú radi.
RYTMUS: Sídliskový sen / Slovensko, Česko 2015 / scenár a réžia: Miro Drobný / účinkujú: Rytmus, Dara Rolins a ďalší / premiéra: 20. augusta
