Pride, svieža komédia nielen pre utláčaných

Tvorcovia sa chceli odlíšiť od radu britských sociálnych drám a pomerne nekonvenčne zaostrili na LGBT komunitu žijúcu v Londýne v 80. rokoch. Scenár vychádza z reálnych udalostí a vznikal neuveriteľných dvadsať rokov.

Bojovník za ľudské práva, gej Mark (Ben Schnetzer), založí spolu s priateľmi iniciatívu na podporu štrajkujúcich baníkov z malého waleského mestečka. Malomešťanov „odstavila“ politika železnej lady Thatcherovej. Väčšina Walesanov je na priateľstvo a pomoc pripravená omnoho lepšie, ako mladí Londýnčania očakávali.

Pochod za ľudskosť

Autori sa zamerali na sociologické problémy, rozprávanie je divácky atraktívne s množstvom hudobných vsuviek a úsmevných situácií. Pride nie je politickým filmom a neorientuje sa na ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Je o neochote vystúpiť z tieňa predsudkov aj za cenu straty ľudskosti. Autori si položili otázku, čo sa stane, keď si podá ruku vyspelé veľkomesto s dedinou a darí sa im búrať mýty o tom, že netolerancia je výsadou malomesta.

Pride nemá hlavnú postavu. Spája dvoch „kolektívnych hrdinov“- londýnskych gejov a waleských baníkov. Na tomto kontraste filmári skladajú mozaiku predsudkov, priateľstiev a neschopnosti prekonať vlastné prahy. Postáv a motívov je tak primnoho na to, aby sa vyhli zjednodušeniu. Tento „škrt cez rozpočet“ je vo filme pomerne častý, aj napriek tomu sa mu darí preniknúť do problematiky.

Warchus a Beresford sa nesnažia presviedčať o tom, že ich príbeh je „skutočný“ či „pravdivý“. V kontexte reálnych udalostí varírujú nesmrteľné témy ako homofóbia a nerovnosť. Nevolajú po zrovnoprávnení menšín, jeho nevyhnutnosť a potreba vyplynie z filmu prirodzene. Tému chytili s nadhľadom bez toho, aby moralizovali a divákovi ponúkajú inteligentnú zábavu s myšlienkovým presahom.

Británia, v ktorej neprší

„Je to najlepšie napísaný scenár, aký sa mi kedy dostal do rúk,“ vyjadril sa Warchus pochvalne o Beresfordovej práci v rozhovore pre portál empireonline. Film nie je sociálnou drámou, pracuje s nadsadením, neukazuje lepkavú špinu a vlhký britský smútok. Je láskavý, ale predsa drsne pravdivý.

Komika nevyplýva z gagov, autori stavajú na humorných kontrastoch prameniacich z reálnych udalostí. Triezvo sa držia pri zemi, nesnažia sa vzbudiť hurónsky smiech, namiesto toho budujú veľmi príjemnú atmosféru prostredníctvom každodenných situácií a sympaticky kontrastných charakterov. Pride nakazí optimizmom a výborne zvolenou hudbou.

Príbeh nevyvrcholí veľkolepým víťazstvom, neznásilňuje diváka dramatickou výbušnosťou ani ho nechytá na melodramatické ľúbostné motívy. Aj napriek tomu, že niektoré motivácie sú nevierohodné, film upúta sociálnym presahom a úprimnou ľudskosťou.

Autori dali príležitosť radu mladých, nielen britských, hercov – Benovi Schnetzerovi, Georgeovi MacKayovi, ale aj známym, ale pomerne zabudnutým hereckým tváram ako Paddy Considine, Imelda Stauntonová či Lisa Palfreyová.

Aj napriek uveriteľným charakterom, ušľachtilej myšlienke, chytľavej hudbe, pozitívnej energii a údernej gradácii, divákovi niečo bráni v tom, aby sa úplne odovzdal príbehu.