V Benátkach uspel príbeh vraždiaceho klanu aj bábky pre dospelých

Vigasov debut Zďaleka je temným príbehom dobre situovaného muža v strednom veku, ktorý za peniaze láka do svojho domu mladých chlapcov. Nechce sa ich dotýkať, iba ich z určitej vzdialenosti sledovať. Jedným z takýchto chlapcov je aj bitkár Elder. Hoci je prvé stretnutie Armanda s Elderom poznačené násilím, krásny tínedžer ho zaujme natoľko, že sa s ním chce stretávať aj ďalej. Elderovi sa zase hodia peniaze, ktoré za tieto stretnutia dostáva. Je tu však ešte starší podnikateľ z Armandovej temnej minulosti…

Ilúzia schopnosti vytvoriť vzťah

„Názov filmu Zďaleka odkazuje na vzdialenosť a izoláciu medzi Armandom a objektmi jeho túžby – na jeho postoj ,pozerať sa, ale nedotýkať sa'. Nápad nakrútiť film o mužovi, ktorý zápasí s emocionálnym spojením s inými, bol pre mňa veľmi príťažlivý,“ povedal o filme Vigas. Keď do Armandovho života vstúpi Elder, v mužovi, ktorý nikomu nedovolí, aby sa ho dotýkal, vzbudí ilúziu, že je schopný vytvoriť si s niekým dôverný emocionálny vzťah.

„Je to trochu prekvapenie, ale viem, že v našej krajine, v ktorej sme mali v posledných rokoch problémy, cenu veľmi dobre prijmú. Dúfam, že to pomôže,“ povedal Vigas pri preberaní Zlatého leva. Jeho krajina, ktorú po smrti Huga Cháveza v roku 2013 vedie Nicolás Maduro, v posledných rokoch zápasí s infláciou, nedostatkom niektorých základných tovarov či vysokou mierou kriminality.

Do Latinskej Ameriky putovala aj ďalšia prestížna festivalová trofej. Strieborného leva za najlepšiu réžiu získal argentínsky filmár Pablo Trapero s filmom Klan. Dej sa odohráva v Argentíne na začiatku 80. rokov a vznikol podľa skutočných udalostí. Zlovestný rodinný klan Pucciovcov sa venuje tomu, že unáša ľudí z bohatých rodín. Aj keď ich príbuzní zaplatia vysoké výkupné, obeť zabijú. Na čele klanu je Arquímedes, ktorý vedie a plánuje všetky operácie. Pomáha mu pri tom aj jeho syn Alejandro, hviezdny hráč ragby, ktorý otcovi dáva tipy na obete únosu z dobre situovaných rodín. Prvou z obetí bol dokonca jeho spoluhráč.

„Limity medzi realitou a fikciou nebudú nikdy konečné. Každodenný život je plný absurdných a neuveriteľných momentov, ktorým nerozumieme. V skutočnom živote sa môže stať, že máme do činenia so situáciami, ktoré prekonávajú fikciu. Klan je film, ktorý toto dovádza do extrému. Príbeh založený na niečom neuveriteľnom sa stáva ozajstným,“ cituje režiséra festivalový katalóg.

Cuarón nikoho nepresviedčal

To, že dve z hlavných festivalových cien putovali do Latinskej Ameriky, môže podľa talianskeho dopisovateľa The Hollywood Reporter Aristona Andersona súvisieť aj s tým, že predsedom poroty bol Mexičan. „Myslím si, že Alfonso Cuarón chcel dostať filmy z Latinskej Ameriky do svetiel reflektorov, istým spôsobom propaguje tieto filmy, o ktorých by sa inak toľko nehovorilo,“ citovala ho agentúra Reuters. Cuarón to však odmietol s tým, že nebolo v jeho moci prinútiť ďalších osem členov poroty, aby hlasovali tak ako on. Ďalšími členmi poroty boli herečky Elizabeth Banksová, Diane Krugerová, režisér oceňovanej snímky Ida Pawel Pawlikowski či britská režisérka Lynne Ramsayová.

Ani jedna z dvoch spomenutých snímok nepatrila k favoritom. Filmoví kritici z desiatich talianskych médií a tiež desiatka divákov, ktorí spoločne „hviezdičkovali“ súťažné snímky pre festivalový denník, favorizovali filmovú esej Alexandra Sokurova Francofonia, ktorej sa však neušla žiadna zo štatutárnych cien.

Bez ceny zostali aj kritikmi dobre hodnotené snímky ako Rabin, posledný deň režiséra Amosa Gitaia, ktorá vznikla pri príležitosti 20. výročia zavraždenia bývalého izraelského premiéra a nositeľa Nobelovej ceny mieru Jicchaka Rabina, či novinka Marca Bellocchia Krv mojej krvi. Bez ceny zostal aj divácky priaznivo hodnotený príbeh muža, ktorý medzi prvými podstúpil operáciu na zmenu pohlavia a dal sa preoperovať na ženu Dánske dievča režiséra Toma Hoopera v hlavnej úlohe s Eddiem Redmaynom. Bellocchiov film však získal cenu filmových kritikov FIPRESCI a Hooperova snímka ocenenie Queer Lion pre najlepší film s LGBTI tematikou. Obe tieto ocenenia sú neštatutárne.

Namiesto dvoch týždňov dva roky

Z Veľkej ceny poroty sa tešili Charlie Kaufman a Duke Johnson, ktorí uspeli so svojím bábkovým filmom Anomalisa. „Film, ktorý by sme so živými hercami mohli nakrútiť za dva týždne, sme s bábkami nakrúcali dva roky,“ vyhlásili filmári, ktorí pracovali technikou animácie po jednotlivých okienkach. Film je príbehom autora kníh o zákazníckom servise, ktorý má problém nadväzovať vzťahy s ľuďmi. Až jednej noci stretne cudzinca, ktorý zmení jeho pohľad na svet. Hoci ide o bábkový film, nie je určený deťom. Ako uvádza agentúra Reuters, obsahuje aj sexuálnu scénu.

Valeria Golino v Benátkach

Fotogaléria 7 fotiek

+4

Dve ceny získal francúzsky film L'hermine režiséra Christiana Vincenta. Ide o príbeh sudcu, ktorý má prezývku dvojmiestny, pretože jeho tresty sa začínajú minimálne číslom 10. Jeho postoje sa dramaticky menia po stretnutí so ženou, do ktorej sa zamiloval pred šiestimi rokmi a teraz sa ich cesty opäť skrížia v súdnej sieni. Vincenta, ktorý je aj scenáristom snímky, inšpirovala k jej napísaniu návšteva súdnej siene. „O svete súdnictva som nevedel nič a počas piatich dní som tu pozoroval niečo, čo sa pre mňa stalo ohromujúcim zrkadlom spoločnosti. Súdna sieň je divadlo, so svojím publikom, hercami, dramaturgiou a zákulisím,“ uviedol vo festivalovom katalógu režisér, ktorý si z Benátok odnáša cenu za najlepší scenár.

Porota ocenila film L'hermine aj v kategórii najlepší mužský herecký výkon a cenu udelila Fabricovi Luchinimu.

Najlepšou herečkou 72. ročníka festivalu sa stala Valeria Golinová, ktorú vďaka Rain Manovi či bláznivým komédiám Horúce strely, poznajú aj slovenskí diváci. V Benátkach sa predstavila ako krehká, ale silná žena vydatá za úžerníka v talianskej snímke o ceste späť ku koreňom Per amor vostro režiséra Giuseppa M. Gaudina.

Benátky sa skončili, lúčili sa Kruger aj Banks

Fotogaléria 8 fotiek

+5