Desiaty ročník je dôkazom, že festival pomaly, ale iste dospieva. Svojou rozmanitosťou a nekonvenčne rodinnou atmosférou bez červených kobercov a naškrobených póz si získava čoraz viac fanúšikov.
Opantaní motýlím šelestom
Peter Strickland je bez debaty jedným z najoriginálnejších režisérov nielen v kontexte britskej kinematografie, ale aj v medzinárodnom povedomí. Jeho najnovší film Motýle z roku 2014, ktorý sa premieta aj v slovenských kinách, zaujal porotu zloženú z renomovaných filmových odborníkov a zvíťazil v súťažnej sekcii Meeting Point Europe.
Porazil desať silných snímok, okrem iného aj oscarový dokument o Edwardovi Snowdenovi Citizenfour či očakávaný film Gréka Giorgosa Lanthimosa Homár, ocenený porotou tohtoročného canneského festivalu. Motýle za sebou nechali aj dokumenty Soľ zeme o fotografovi Sebastiaovi Salgadovi režiséra Wima Wendersa či Podobu ticha Joshuu Oppenheimera, ktorý pokračuje v téme genocídy a zobrazuje zvrátený stav indonézskej vlády.
Erotické blúznenie v ženskom svete
Milenky Cynthia a Evelyn žijú v tichom šľachtickom sídle, zaseknuté v časovej slučke opakujúcich sa rituálov. Zvádzajú každodenný boj s láskou. Motýle sú detailne premysleným filmom. Stricklandova práca s naráciou je rafinovane hravá a svojmu zámeru dokonale prispôsobuje výrazové prostriedky. Kinematografické médium posúva do nových dimenzií a dokonale tak stelesňuje pojem „autor“.
Dominantný vplyv na film Motýle mala snímka Morgiana z roku 1972 českého režiséra Juraja Herza. „Morgiana primerane podriaďuje prostriedky atmosfére a celkovému vyzneniu. Herzov film je ‚pomätenejší‘ a gotickejší ako Motýle, no dekadencia tohto filmu bola pre mňa impulzom ponoriť sa do teatrálnosti, ktorú som chcel hlbšie preskúmať,“ prezradil Strickland v texte pre britský portál bfi.com.
Na Herzovom filme ho okrem iného zaujala „goticko-vidiecka“ hudba skomponovaná legendárnym českým skladateľom Ľubošom Fišerom.
Zabodoval dokument Vlna vs. breh
V sekcii Cinematik.doc, venovanej celovečerným slovenským dokumentom, súťažilo deväť filmov. Porotcovia Martin Palúch a dokumentaristky Eva Tomanová a Ania Czczepanska sa zhodli, že najlepším dokumentom je Vlna vs. breh slovenského kameramana a debutujúceho režiséra Martina Štrbu. Film o fenoméne novej vlny v slovenskej fotografii v 80. rokoch, ktorej súčasťou bol aj Štrba, predbehol v súťaži Šulíkov profilový dokument o kostýmovom výtvarníkovi Milanovi Čorbovi, nový dokument Mateja Mináča Očami fotografky, ale aj film o autistických deťoch a ich rodičoch Tak ďaleko, tak blízko režiséra Jara Vojteka.
„Boli sme presvedčení, že sa netreba na nič hrať, dôležité bolo vložiť výpoveď do fotky priamo zo seba. Tvoriť tak, ako to človek cíti, a byť sám sebou.“ Tak definoval hravosť typickú pre tvorbu generácie študujúcej fotografiu na pražskej FAMU v osemdesiatych rokoch Martin Štrba v rozhovore pre film.sk. Skladá mozaiku priateľstiev, vzájomnej podpory a inšpirácií spolužiakov Jana Pavlíka, Ruda Prekopa, Vasila Stanka, Tona Stana, Mira Švolíka, Kamila Vargu a ďalších, ktorých dielo dodnes ovplyvňuje česko-slovenskú fotografiu.
Zakázané ovocie chutilo najsladšie
Sobotný večer v Dome umenia bol horúci. Film Love Gaspara Noého takmer zaplnil kinosálu. Jeho hriešne explicitný výklad lásky so všetkými slasťami a strasťami, ktoré tento stav „pomätenia“ prináša, je spojený s nejednoznačnými reakciami canneskeho publika. Piešťanskí diváci ho prijali s nadšením. Ak ste si mysleli, že o láske už bolo povedané všetko, doteraz ju nik neukázal tak intenzívne a zanietene ako Gaspar Noé. Nech je, aká je – fatálne agresívna, prchká a špinavá – Noeho láska je droga a nemožno sa jej vzdať. Režisér ňou opantal postavy tak prenikavo, že nielen herci, ale aj divák zahorí túžbou milovať definitívne, celým svojím vesmírom.
Foto: Cinematic
Na festivale Cinematik zaujal aj film mladého ruského režiséra Jurija Bykova Hlupák o skorumpovaných papalášoch úradujúcich v menšom ruskom mestečku. Táto sarkastická metafora spoločensko-politických pomerov v Rusku vznikla, paradoxne, s finančnou podporou štátu bez cenzúrnych zásahov. Cenu primátora mesta Piešťany Miloša Tamajku získal časozberný dokument Ladislava Kaboša Farby piesku, zachytávajúci príbeh zdravotnej sestry, ktorá sa rozhodla pre život v Líbyi. Dokument dnes uvedú v kine Lumiére za účasti tvorcov a protagonistky Ľubice El Malahegovej.
