Novinka bude mať slovenskú premiéru 11. apríla ako otváracia snímka prehliadky Týždeň slovenského filmu, ktorá sa bude konať do 17. apríla v bratislavskom kine Lumiere. Do širšej distribúcie sa film dostane o tri dni neskôr.
“Film Stanko je road movie o ľuďoch, ktorí nemali v živote šťastie na to, aby spoznali úprimné medziľudské vzťahy. Je o hľadaní skutočných hodnôt v živote a o tom, že človek sa musí dostať až na úplné dno, aby ich v sebe objavil a začal ich okolo seba vnímať," priblížila titul producentka Barbara Harumová Hessová. Snímka vznikala tri a pol roka a tvorcovia ju nakrúcali prevažne v Taliansku. Na filme spolupracovali aj kameraman Ivo Miko a strihač Peter Harum. Hudbu mal na starosti David Kollar a zvuk Lukáš Kasprzyk.
Hlavnou témou titulu je priateľstvo, univerzálne puto medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti. “Pre tento film je zásadná elementárna tenzia dvoch outsiderov, ktorí sú odsúdení tráviť spolu nejaký čas až do bodu, keď už si nie sú cudzí. A nepokoj, ktorý vyplýva z falošnej dôvery alebo vyslovenej nedôvery tých postáv navzájom, rámcovaný na panorámach neznámej cudziny, krásnej ale znepokojujúco neznámej,“ popísal scenárista a režisér Boroš.
Príbeh filmu sa sústredí na Stanka, ktorý sa roky snaží zarábať si na talianskych farmách. Klamstvá a nedodržané sľuby ho však dohnali do situácie, že mu už nikto nechce požičať peniaze. Od bývalého chlebodarcu Paola dostane poslednú šancu – previezť dievča zo Slovenska do Talianska. Stanko netuší a neskôr radšej ani nechce vedieť, ako dievča dopadne. Je pevne rozhodnutý aspoň raz v živote spraviť niečo poriadne. Cesta sa mu však nečakane skomplikuje. S dievčaťom, ktoré mu malo len poslúžiť ako prostriedok ku šťastiu, sa spriatelí.
Okrem Petra Kočana, ktorý stvárnil titulnú úlohu, si v snímke zahrali samí neherci. Medzi nimi bola aj predstaviteľka spomínaného dievčaťa, 14-ročná Ivka Kanalošová, pre ktorú to bola prvá filmová skúsenosť. Kočan pritom počas celej výroby nečítal scenár. V hlave mal len skutočný príbeh o človeku, o ktorom mu režisér Boroš rozprával. Príčinou tejto formy práce bola snaha filmára o autentický prejav a improvizáciu.
Boroš viedol prácu s Kočanom aj s nehercami len cez príbeh a vykreslenie situácií. "Niektoré scény sme nakrúcali skrytou kamerou. Vďaka tejto koncepcii sa podarilo zaznamenať mnohé neopakovateľné situácie, aj keď o to náročnejšie sme to mali v postprodukcii. V strižni bolo preto primárnym cieľom podporiť túto koncepciu a zachovať hlavnú líniu filmu,“ opísal prácu na filme strihač Harum.
