Recenzia: Film roka Spotlight je profesionál presne ako jeho hrdinovia

Pred tým, ako skupinka bostonských novinárov v deväťdesiatych rokoch odhalila medzinárodný škandál týkajúci sa detí a tínedžerov zneužívaných katolíckymi kňazmi, prešla poriadny kus kľukatej cesty. Tím novinárov pátral pod hlavičkou denníka The Boston Globes, ktorý má ako jeden z posledných mohykánov investigatívny rozmer, a zbieral chúlostivé výpovede obetí, aby sa dostal zamlčanej kauze pod nechty.

Zhrnúť dostatok relevantných podkladov a presvedčiť sa o tom, že naštrbiť verejnú dôveru v inštitúciu cirkvi je nevyhnutné a správne, im, samozrejme, netrvalo týždeň. Prípad zamestnával novinárov niekoľko rokov, aby im zaslúžene priniesol Pulitzerovu cenu, režisérovi Tomovi McCarthymu skvelý námet na scenár a napokon i Oscara pre najlepší film.

Keď sa vorkoholizmus vypláca

Spotlight je poctou investigatívnemu novinárstvu, prostredie denníka The Boston Globes je vo filme zobrazené presne tak, ako by to malo v ideálnom svete fungovať. Keď sa ukáže, že bostonským deťom hrozí nebezpečenstvo na miestach, kam zdanlivo nedopadá tieň zhubného sveta – v kostoloch, Mike Rezendes (Mark Ruffalo), Walter Robinson (Michael Keaton) a Sascha Pfeifferová (Rachel McAdamsová) sa bez zaváhania, aj keď s minimom dôkazov, prípadu chytia.

Namiesto bežnej novinárskej praxe a la „preberanie“ agentúrnych správ sa krvopotne rozbehnú za pravdou. Keby sa látky chopil iný režisér, mohlo by to dopadnúť celkom inak. McCarthy sa háklivej témy zhostil správne, našťastie potlačil pátos a zachoval si odstup. Sústreďuje sa na rekonštrukciu prípadu, prirodzene rozvíja aj vzťahy postáv, ktoré sa morálne vyhraňujú, a vďaka nim sa divák do príbehu ponorí.

Film nezobrazuje obete stereotypne. Novinári sa so zneužitými deťmi stretávajú po rokoch, keď sú to už dospelí ľudia, a ich prerozprávanie udalostí je prekvapujúco chladné. Režisér si zachováva racionálny odstup, nepaušalizuje zlo, divákovi poskytuje fakty a na základe nich sa jeho názor prirodzene odkrýva. Silnou stránkou filmu je práve to, že nevytvára emocionálny tlak, má sivý tón.

Rozum nad citom

McCarthy má novinársku etiku v malíčku a vo filme ju neváha „použiť“. Jeho postavy majú princípy statočného novinárstva v krvi, sú to civilní superhrdinovia. Ich poslaním je strhnúť masku svetu, ktorý sa ich bezprostredne týka, a vyniesť špinu, aby jej zabránili zopakovať sa. Na druhej strane sú Mike, Walter aj Sascha zavalení papiermi a telefonátmi, večerajú párky a na bode nula sa nachádza aj ich ľúbostný život.

Tom McCarthy apeluje na hodnoty poctivej nielen novinárskej práce nepateticky triezvo. Sledovačka nie je hollywoodsky „kyslý dážď“, ale svedomito, formálne umiernene vyrozprávaný príbeh o tom, že do cieľa sa nedostaneme zadarmo.

Rozhodne nejde o „pôžitkový“ film a po odznení záverečných titulkov si možno viacerí povedia – fajn, skvelé herecké výkony, prehľadný príbeh, štandardná réžia, striedma estetika, tak čo bolo na tomto filme také výnimočné? Spotlight nemá ľúbostný motív ani „exotické“ charaktery a o kontroverznej téme hovorí celkom obyčajne. No práve táto „uzemnenosť“ a sústredené rekonštruovanie významného prípadu sú jeho prednosťami. Spotlight je silným filmom, bez zbytočného moralizovania a umelých póz nás nabáda nebyť ľahostajnými a prevziať zodpovednosť za okolitý svet.

Hodnotenie Pravdy: 4,5 z 5 hviezdičiek