Art Film Fest sa v 24. ročníku presťahoval do Košíc. Čo hovoríte na kuloárové reči, že nový medzinárodný festival v kúpeľnom mestečku je akýmsi „trucpodnikom“?
Každý z účastníkov si pamätá, že na konci každého ročníka vyhlásili po odovzdaní cien víťazom termín nasledujúceho. Minulý rok z pódia zaznelo, že festival sa bude konať od 17. do 25. júna 2016. Oficiálnemu termínu sa prispôsobili kúpele a hotely, aby mali voľné kapacity, aj celý život v Trenčianskych Tepliciach. Ibaže v decembri bola prvá tlačová konferencia, na ktorej oznámili, že Art Film Fest sa bude konať – ale v Košiciach. Ak by malo ísť o trucpodnik, tak nie z našej strany.
Nemohli ste predsa len nájsť termín, aby sa oba festivaly časovo neprekrývali?
Snažili sme sa pre to urobiť všetko. Pokúšali sme sa termín posunúť dopredu, dozadu, ale proste to nešlo. Pretože spoločenské priestory, ktoré k festivalu nevyhnutne potrebujeme, boli pred 23. júnom a po 26. júni zablokované konferenciami a ďalšími akciami. Bola to voľba najmenšieho zla, termín festivalu sme posunuli, kam až to šlo.
Medzinárodný filmový festival Trenčianske Teplice je pokračovaním Art Filmu alebo nový začiatok?
Samozrejme je to vízia niečoho nového. Nezavrhujeme však niektoré prvky, ktoré sa objavili v začiatkoch Art Filmu. Vraciame sa napríklad k súťaži študentských filmov Na ceste. Zaujíma nás predovšetkým pohľad mladých ľudí na svet, ich reflexia súčasnosti. Víťaz získa finančnú odmenu tisíc eur a cenu Zlatá žaba.
Aká je vízia nového festivalu?
Dala by sa zhrnúť do jedinej vety: Európsky kultúrny azyl. Všetci, ktorí festival pripravujeme, sme sa zhodli na tom, že kultúru v Európe valcuje komercia. Premietame filmy, ktoré vznikli mimo štruktúr klasických filmových produkcií. Existujú veľké etablované festivaly v Cannes, Benátkach, Berlíne a mohol by som spomenúť ešte pár ďalších, ale naším cieľom nie je hromadiť stovky filmov a desaťtisíce divákov. Naša filozofia je postavená na tom, že vo chvíli, keď príde divák do Trenčianskych Teplíc, môže v ktorúkoľvek hodinu vojsť do ktoréhokoľvek premietacieho priestoru alebo kina a uvidí dobrý film. Naším cieľom je odpremietať štyridsať, päťdesiat pozoruhodných alebo zaujímavých filmov. Netvrdím, že najnovších. Vraciame sa aj k snímkam z minulosti, ktoré ostali neprávom zabudnuté.
Čo sa ešte skrýva pod novým termínom európsky kultúrny azyl?
Otvorený priestor, kam môže prísť každý a premietnuť svoj film, vystaviť svoju sochu alebo svoje fotografie. Aj týmto aktivitám je náš festival otvorený. Pripravujeme však aj ďalšie sprievodné podujatia.
Apropo festivalová infraštruktúra, kín v kúpeľnom meste nepribudlo.
Perfektne vybavené kino Prameň má síce malú kapacitu. Je tam však veľká sála Kursalónu, v ktorej sa dá slušne premietať. Po svete je dnes kinosál, cinemaxov a „veľkých stajní“ na premietanie dosť. My hľadáme netradičné priestory, budeme premietať v krčmách, kluboch, na námestí, pod holým nebom aj na dosť netradičných miestach.
Pre krátkosť času na prípravu festivalu ste nedokázali vymyslieť jeho názov?
Vymysleli sme ich veľa, nechceli sme sa však uponáhľať. Objektívne sa po dvadsiaty štvrtý raz budú v Trenčianskych Tepliciach premietať filmy, takže nadväzujeme na tradíciu Art Filmu. Na tom nikto nič nezmení, ani Art Film Fest v Košiciach – dúfam, že sa neurazia. Našim divákom poskytneme možnosť, aby sa vyjadrili v ankete, aký názov si predstavujú. Ja by som ho pomenoval Fan Film Festival, anglické slovo fan znamená povzbudzovať a súčasne fanúšik. Hovorím to nahlas, aby som ovplyvnil divákov.
Do Teplíc sa zvyklo chodiť aj na hviezdy. Ceny Hercova misia aj Zlatá kamera si však odniesol AFF do Košíc.
Nám to vôbec neprekáža. Zlatú kameru udeľujú desiatky festivalov vo svete, naďalej budeme aj my. Namiesto Hercovej misie (Actor's Mission Award) budeme po malej kozmetickej úprave odovzdávať Artistic's Mission Award, to znamená Umelcova misia. Ďalej budeme na Moste slávy vítať umelcov s tabuľkou. Prvá, ktorú tento rok privítame, bude Chiara Mastroianni.
Prečo práve dcéra slávnej herečky Catherine Deneuve a nemenej slávneho herca Marcella Mastroianniho?
Nechceme, aby sa na osobnosti, ktoré boli v Trenčianskych Tepliciach, zabúdalo. Tento rok si pripomenieme herecké začiatky Catherine Deneuve, aj filmy, ktoré nakrútila po návšteve Art Filmu v roku 2000. A keďže rád domýšľam veci do konca, tentoraz privítame jej dcéru Chiaru Mastroianni a premietneme aj niektoré jej filmy. Pociťujeme dlh voči mladej generácii, preto Zlatú kameru za scenáristický prínos nielen slovenskému, ale dnes už aj európskemu filmu dostane Marek Leščák. Majiteľa druhej tabuľky na Moste slávy a druhej Zlatej kamery prezradím až pred festivalom.
Aký post ste si vyhradili v organizačnom štábe?
Od začiatku hovorím, že som senior advisor. Teda starší radca, ktorý dáva pozor na to, aby festival mal svoje smerovanie, svoju víziu, svoj cieľ a nevybočil z profesionálneho rámca. Mladším kolegom sa to zdalo málo, tak som prijal funkciu člena prezídia festivalu, v ktorom sú aj Jiří Menzel, Zuzana Kronerová, Kamila Magálová aj ďalší, ktorí o tom ešte nevedia.
Art Film, ktorý ste zakladali, dospel. Ako vnímate fakt, že „vaše dieťa“ sa odsťahovalo do Košíc?
Zaraďujem to do kategórie absurdít dnešného sveta. Žijem v ňom, viem, koľko absurdít sa okolo nás odohráva a toto je jedna z nich.
