Fest Anča búra divácke limity

Festival animovaného filmu Fest Anča už čaká s nabrúsenými zubami.

08.06.2016 16:00
quay brothers Foto:
Legendárni animátori bratia Quayovci prinesú na Fest Anču závan temného surrealizmu.
debata

Od 29. júna do 3. júla sa v Žiline rozbehne maratón premietaní, masterclassov, workshopov, koncertov a špeciálny priestor dostanú aj zaujímavé novinky zo sveta videohier. Deviaty ročník sa bude niesť v znamení objavov, animovaný film totiž možno vnímať celkom rôznorodo…

V duchu Švankmajera

Možno si spomeniete na animovanú sekvenciu kostlivcov – lekárov z filmu Frida alebo na známy videoklip Petra Gabriela k jeho hitu Sledgehammer z 80. rokov. V oboch majú prsty bratia Stephen a Timothy Quayovci, hlavní hostia tohtoročnej Fest Anče.

Pochádzajú z Pensylvánie, no po skončení štúdia na univerzite Royal College of Art zakotvili v Londýne. „Tvoriť začali v 80. rokoch, štýlovo ich môžeme prirovnať k českému výtvarníkovi a filmárovi Janovi Švankmajerovi. Tiež sa totiž orientujú na voľnomyšlienkové prúdy, najvýraznejší je surrealizmus,“ vysvetľuje programový riaditeľ festivalu Maroš Brojo. Veľký rozdiel medzi Quayovcami a českým animátorom je podľa neho vo výtvarnom rukopise. „Quayovci tvoria z nájdených predmetov ako staré bábiky či nepoužívaný nábytok a dokážu s nimi veľmi zaujímavo pracovať.“ Bratia nezostávajú len pri autorských projektoch, ich typický „quaiovský“ rukopis sa nekompromisne odráža aj na komerčnejšie ladených zákazkách, na reklamách a videoklipoch.

Záber z filmu Ulica krokodílov bratov Quayovcov. Foto: Fest Anča
street of crocodiles Záber z filmu Ulica krokodílov bratov Quayovcov.

O autoroch bizarných filmov ako Ulica krokodílov podľa literárnej predlohy spisovateľa Bruna Schulza či Maska, ktorý je adaptáciou sci-fi poviedky Stanislawa Lema, sa píše v desiatich z desiatich kníh o animovanom filme. Nečudo, že inšpirovali aj režiséra Christophera Nolana (Temný rytier), ktorý vlani natočil o dvojičkách minidokument Quay.

Nemenej významným hosťom festivalu je podľa Broja filmár Steven Woloshen. „Jeho práca je zaujímavá práve pre výnimočnú techniku. Nepoužíva ju síce jediný na svete, no pokojne ho môžeme označiť za priekopníka bezkamerovej animácie.“ Podľa Broja je Woloshen unikátny aj tým, že proces jeho animovania podlieha hudbe, konkrétne džezu, ktorého je veľkým fanúšikom. „Skladbu nosí v hlave aj niekoľko rokov a na ňu potom spamäti animuje film – vyškrabáva ho priamo na filmový pás.“ Podľa Broja Woloshen musí veľmi citlivo vnímať čas, pretože nemá možnosť prehrať si jednotlivé ručne animované sekvencie v počítači.

„Väčšinou ide o abstraktné filmy na hranici s videoklipom, vždy majú veľmi výrazný hudobný podmaz,“ dodáva Brojo. Počas workshopu Scratchatopia uvidíte Stevena Woloshena priamo pri práci a techniku bezkamerovej animácie si môžete aj sami vyskúšať.

Animovaný bašável?

S animovanou tvorbou od historicky významných filmov až po súčasnú tvorbu z balkánskeho regiónu zoznámi sekcia Balkánsky fokus. „Balkánsky región je rôznorodý, niektoré krajiny mali animovaný film silnejší, v iných až tak nerezonoval. Napríklad Rumunsko nikdy nebolo favoritom v animácii, no v súčasnosti sa začína prebúdzať,“ vysvetľuje Brojo.

Iná situácia bola podľa neho v Chorvátsku. „V 50. a 60. rokoch tu bola Záhrebská škola animovaného filmu. Chorváti prežívali svetový boom, ich filmy oceňovali na najväčších festivaloch, no po páde režimu ich tvorba stagnovala.“

Na Fest Anču príde aj jedna z najvýznamnejších chorvátskych producentiek Vanja Andrijevic. Jej Bonobostudio má v rámci sveta animovaného filmu zvučné meno. Funguje pomerne krátko, no už stihlo pozbierať množstvo ocenení. Jeden z prvých úspechov zaznamenal film Father (Otec). „Ide o poviedkový film zaoberajúci sa témami ako adopcia, opustenosť či otcovstvo. Podieľalo sa na ňom päť animátorov. Bonobostudio je známe tým, že sa nebráni žiadnym technikám. Sú otvorení svetovým tvorcom s dobrými nápadmi, nielen Chorvátom. Spolupracovali napríklad s Theodore Ushevom z prestížneho štúdia The National Film Board of Canada,“ vysvetľuje Maroš Brojo.

Fest Anča sa prispôsobuje rôznym typom publika, cinefilom, deťom, fanúšikom videohier aj parketovým levom. Maroš Brojo dáva do pozornosti polnočné sekcie zostavené z odvážnejších filmov. „Sú zábavné a vyvolávajú rôznorodé reakcie. Možno sme trošku zákerní, pretože chceme vidieť, ako ľudia niektoré kontroverzné filmy prijmú. Skúšame, čo všetko znesú, či ich pobavia, alebo si povedia – tak toto je už za hranicou. A možno si uvedomia, že pri animovanom filme hranice vlastne vôbec neexistujú…“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Žilina #Fest Anča 2016