Recenzia: Učiteľka ide zlatou strednou cestou

Skúsená manipulátorka Mária Drazdechová (Zuzana Mauréry) situáciu prehodnotí hneď pri príchode. Nové „možnosti“ zmapuje presne podľa „dobových zvyklostí“. Vdova po armádnom generálovi dobre vie, že pred zverencami a ich rodičmi má náskok, od nej totiž závisí, aké známky si zaslúžia…

Scenárista Petr Jarchovský a režisér Jan Hřebejk je rokmi zocelený filmársky tandem a český film posledných dvoch dekád sa nesie z veľkej časti aj na ich pleciach. Učiteľka je na rovnakej retro vlne ako ich najznámejšie snímky Pupendo či Pelíšky a potvrdzuje, že o smutnej socialistickej minulosti sa im najlepšie rozpráva s humorom. Pýtať sa, či už divák nie je „poetikou nostalgie“ prejedený, by bolo zbytočné, Učiteľka je uspokojivý film s potenciálom zasiahnuť širokú „cieľovku“. No v kontexte predošlej spoločnej tvorby sa Hřebejk a Jarchovský posunuli vpred len myšacími krokmi – v zmysle neurážlivého repete.

Jarchovský je zručný scenárista a aj v tomto prípade vyňuchal skvelú tému. Pomenúva to, čo zmenou režimu nezaniklo, len zmenilo tvar. Protežovanie, zastrašovanie postavením a slizké profitovanie na princípe niečo za niečo sa dnes len o čosi rafinovanejšie skrývajú. Nie je teda zbytočné zasadiť príbeh do minulosti, keď definuje prítomnosť? Najmä v období, keď nálepka retro nadobúda v kinematografii skôr pejoratívny význam? Možno áno, no Učiteľka pripomína, kde naša zatuchnutosť pramení. Jarchovský dokáže vystihnúť staré známe s neuveriteľnou presnosťou.

Foto: Forum Film

Učiteľka Zuzana Mauréry Školáci si učiteľov nevyberajú a vedia to aj žiaci televízneho filmu Učiteľka.

Na „poriadnu“ hlbokú drámu s presahom to však nestačilo. Postavy sú zúfalo umelé, situácie štandardné, čo nakláňa film k plochej moralite s prvoplánovou „vtipnou“ pointou, ktorá je zároveň rozuzlením. Keby sa námetu s takým veľkým potenciálom chytil napríklad Rumun Cristian Mungiu (4 mesiace, 3 týždne a 2 dni), mohlo to dopadnúť celkom inak.

Potenciálne dobre nastavený príbeh stroskotáva na kŕčovitom zveličovaní, postavy sú archetypmi, vzorkami, chýba im esencia človeka. V príbehu je množstvo celkom zbytočných momentov, namiesto toho, aby sa dráma vyhrocovala a padala hlbšie, splýva na hladine…

Učiteľka vznikla ako televízny film a tomu sa museli tvorcovia prispôsobiť. Odohráva sa výhradne v interiéroch, postavená je na dialógoch a divákovi servíruje všetko rovno na tanier. Film je však nakrútený nadštandardne, Hřebejk obsadil prevažne slovenských hercov a ich výkony sú naozaj presvedčivé. Zuzane Mauréry, ktorú ocenili na festivale v Karlových Varoch, sa rola nepríjemnej egocentričky hodí skvele.

Ak je téma schopná fungovať v súčasnom časopriestore, načo ju rozohrávať v reáliách osemdesiatych rokov? Pre „československý“ film je predsa nevyhnutné venovať sa súčasnosti. Aj napriek všetkému je Učiteľka filmom o nás, dokonale vystihuje východoeurópsky naturel a malomestské zmýšľanie. Zaslúži si divákov, ktorí pôjdu do kina a urobia si vlastný názor.