Chudoba Pohorelčanov skúša, sú nútení vybrať si. Buď vycestujú za prácou, alebo zostanú a okrešú svoje nároky na životné minimum. Situácia, s akou sa stretla drvivá časť slovenských rodín…
Dokumentarista Erik Praus sa vybral za „hranice západu“, aby osvietil zabudnuté územie Slovenska. Zaostril na príbehy ľudí, ktorí trpia nedostatkom, a aj keď dobre vedia, že každý kúsok chleba je poriadne „oddretý“, neopúšťa ich nádej. Obraz neutešeného sveta skladá nenápadne, cez vecné konštatovania, povzdychnutia, bez pátosu a prehnaného sentimentu. Rozprávanie kopíruje zaspaté tempo dediny, má krehkú, prirodzenú poetiku a umiernenú štylizáciu.
Zem, ktorá hľadá svoje nebo, je sociálny dokument, problematiku pozoruje. Praus necháva rozprávať ľudí dobrovoľne zrastených so svojou biedou o bežnej každodennosti. V ich malých osudoch sa odrážame všetci, dokonale chápeme ich smútok. Vystihuje pocit, ktorý presakuje za hranice konkrétneho stredoslovenského regiónu. Pohorelci sú odhodlaní dojesť svoj bôľ do dna, nesťažujú sa, nenariekajú, žijú tam, kde sa narodili, tak ako najlepšie vedia, z nevyhnutnosti a lásky k domovu.
Praus sa vybral do rodného kraja a spomedzi obyvateľov selektuje päť postavičiek. Svoj osud približujú prosto, „nasurovo“ zaseknutí v ničote, neschopní kráčať s dobou a uplatniť sa. Je riešením únik od rodiny, od domova? Filmára zaujímajú tí, čo zostali. Bolesť si tíšia spomínaním na zašlú slávu socializmu, na vlastnú mladosť. Starnúci „pozostalí“ sa oddávajú pokornej viere, mladých zasa drží doma rodina.
Pohorelú definuje márna snaha uchytiť sa v prúde dneška. Dokument vyzdvihuje malých ľudí, ich každodenný všedný zápas so svetom niekde pánubohu za chrbtom, v zimnej čľapkanici aj v chladivom letnom tieni. Zem, kde ľudia prijali chudobu a žijú zmierení so sebou, s krajinou, ktorú opustil zázrak. Domov si chránia, nič mu nevyčítajú, no dávne „kedysi“ sa javí omnoho znesiteľnejšie ako príkre teraz. „Socializmus je v hlavách ľudí, každý vie, že bol lepší,“ zaznie z úst jednej Pohorelčanky.
Slovenská dedina nezanikne, aj keď je tu život ťažší ako v meste – obyvatelia sú vrastení do zeme, neschopní opustiť svoju mizériu. Vydesení z neznáma volia radšej skromnosť a chudobu. Aj keď Zem, ktorá hľadá svoje nebo, kinematograficky neohúri, pravdivo definuje aktuálny pocit a beznádej obyvateľov „neúrodných“ oblastí súčasného Slovenska.
HODNOTENIE Pravdy
- 4 a pol hviezdičiek z 5
- Zem, ktorá hľadá svoje nebo/ Slovensko 2016/ réžia: Erik Praus/ kamera: Peter Kováč/ premiéra: 7. júla
