Recenzia: Tajný život maznáčikov? Nečakajte prekvapenie

Početná susedská komunita nahromadila vo svojich príbytkoch slušný zverinec a kým si páni plnia každodenné povinnosti, domáci miláčikovia si musia „vystačiť“ samy. Za svojimi pánmi rozhodne nezavýjajú, práve naopak, ich neprítomnosť si vedia vykompenzovať vo veľkom štýle…

Keď sa jedného dňa Katie „ulakomí“ na dobrý skutok a do malého bytu dotiahne obrovského, chlpatého „útulkáča“ Dukea, Maxov krásne fungujúci biorytmus sa rozladí. Okamžite začnú medzi sebou súperiť, Max má však prevahu a príde na spôsob, ako sa neželaného hosťa zbaviť. Nečakal však, že sa z neho vykľuje celkom vyrovnaný protivník.

Vzájomná rivalita vyústi počas prechádzky, keď sa úhlavní nepriatelia nedobrovoľne ocitnú na jednej lodi. Stratia sa a v divokom meste sa zúfalo pokúšajú dostať domov. Okrem iných nástrah veľkomesta majú v pätách nebezpečnú bandu zvieracích odpadlíkov z periférie.

Foto: Cinemart

Tajný život maznáčikov Domáci miláčikovia sa doma rozhodne nenudia.

Tajný život maznáčikov sa vezie na overenej vlne, v zásade nič nekazí, no zaniká v sivom priemere. Britský Guardian otitulkoval recenziu filmu príznačne: „Hlúpy, ale zábavný.“ Áno, je to jednoduchý film a väčšinový divák sa zasmeje, no má to jeden háčik – Tajný život maznáčikov diváka stupídne podceňuje a práve tým ho paradoxne pobaví.

Tvorcovia siahli po prevarených gagoch, napätie vytvárajú prvoplánovo, pomocou lacného násilia, ktoré je hlavným prostriedkom umelej dramatizácie. Slabým čajom sú aj často banálne dialógy, ktorým sa väčšinou nedarí vyústiť do plnohodnotného vtipu. Tajný život maznáčikov si až príliš zjednodušuje cestu, aj film pre deti sa dá predsa napísať inteligentne.

Chýba mu nápad, prekvapenie. Ide o štandardne zvládnutý žáner. Počas cesty sú dvaja chlpáči nútení zblížiť sa a zisťujú, že im to vlastne nie je až tak proti srsti. Ich putovanie dotvára lineárny príbeh „záchranárov“ – pohodlní pecúchovia kujú plán, ako nájsť strateného Maxa. Po Maxovi a Dukeovi ide okrem iného gang „odhodených zvieratiek“ na čele s krutým králikom. Stratenú dvojicu chce zo závisti zlikvidovať. Odkopnuté kreatúry kontrastujú s uhladenými miláčikmi pôžitkársky si užívajúcimi blahobyt.

Tvorcovia preosiali klasické stereotypy – ľudia sú záporáci, nemajú vybudované pozadie. Tím scenáristov, ktorý sa na filme podieľal, si svoje zvieracie postavičky predsa „užíva“. Sú pomerne šikovne vykreslené a početné charaktery sú dobre odlíšené, zapamätateľné, čo z nich robí chytľavých hrdinov. Horšie je to s dejom, prepálená schéma totiž poriadne bije do očí a zbehlého diváka bude snímka nudiť predvídateľnosťou.

Azda každému, kto pozná kultový rodinný animák Príbeh hračiek z roku 1995, počas sledovania filmu Tajný život maznáčikov naskočí asociácia. Ústredný motív a východisková situácia sú totiž absolútne totožné. V príbehu hračiek sa stará hračka – kovboj Woody bije o chlapca Andyho s novým, supermoderným kozmonautom Buzzom. Rodina sa sťahuje a hračky sa vďaka roztržke nedopatrením od chlapca odlúčia, nasleduje zdĺhavá cesta domov, počas ktorej sa ich vzťah utriasa…

Duke a Max sú síce sympaťáci, no chýba im náboj – niečo, na čo by ich rôznorodé povahy narážali. Tajný život maznáčikov komunikuje priamo v zmysle klasickej, schematicky hollywoodskej narácie. Rozpráva prevarenú story o nepriateľoch, ktorých spoločné ohrozenie a dobrodružstvo spojí a naučí pokore, ktorá im na začiatku príbehu tak zúfalo chýba. Aj keď stokrát počuté, nikdy nie je zlé pripomenúť si, že pohodlie a nudu by sme si mali vážiť skôr, ako o ňu prídeme.