„Keď padol komunizmus v Poľsku, mal som 9 rokov,“ povedal na festivale v Karlových Varoch poľský režisér Tomasz Wasilewski. Práve v tomto období sa odohráva jeho najnovší film Spojené štáty lásky. „Teraz už ako dospelý si uvedomujem, že moji rodičia mali v živote absolútne iné možnosti v porovnaní so mnou a z toho som pri nakrúcaní filmu vychádzal. Vytvoril som realitu Poľska začiatku 90. rokov, ale je to tiež realita východnej Európy. Je to naša minulosť,“ povedal filmár, ktorý sa na toto obdobie pozerá ženským pohľadom. „Môj otec bol vonku, bol v Štátoch, takže u nás doma boli len ženy. Chodili k nám mamine kamarátky aj kamarátky staršej sestry,“ dodal Wasilewski, ktorý nakrútil príbeh štyroch žien, čo sa rozhodnú, že nadišiel čas zmeniť svoj život a splniť si sny.
Pre Wasilewského sú Spojené štáty lásky už tretím filmom, ktorý predstavil v Karlových Varoch. Po prvých dvoch si ho okrem recenzentov z prestížnych magazínov všimli aj organizátori festivalu v Berlíne, odkiaľ si tento rok odniesol Strieborného medveďa za scenár k Spojeným štátom lásky.
O Zlatú palmu z Cannes sa zase s filmom Komorná v máji uchádzal kórejský filmár Park Chan-wook, ktorého začiatkom tisícročia vo svete preslávil jeho nekompromisný Oldboy. Komorná má v rámci Projektu 100 premiéru 15. septembra. V adaptácii bestselleru Zlodejka od britskej spisovateľky Sarah Watersovej presunul režisér príbeh ženy, ktorá sa v druhej polovici 19. storočia usiluje vymaniť z prostredia londýnskej spodiny, do Kórey a Japonska. Príbeh posunul aj v čase – do 30. rokov minulého storočia.
„Príbeh som si vybral preto, lebo jeho dve ústredné postavy pôsobili tak skutočne. Jedna má temnú minulosť a druhá žije v zúfalej prítomnosti, ale obe vyžarujú silný zmysel pre individualitu a pôvab,“ citovala filmára stránka juhokórejskej ambasády v Prahe, podľa ktorej si v domovskej Kórei Komornú počas prvých dvoch mesiacov premietania nenechali ujsť 3 milióny divákov.
V septembri Projekt 100 ponúkne ešte dva tituly. Francúzsky Mustang získal Európsku filmovú cenu pre objav roka, päticu Césarov aj oscarovú nomináciu. Film režisérky Deniz Gamze Ergüvenovej rozpráva príbeh piatich tureckých sestier, ktoré sa rozhodnú vzoprieť útlaku a tradíciám, ktoré ich zväzujú. Cesta do fantázie Hajaa Mijazakiho je zase japonskou animovanou klasikou.
Október s Projektom 100 sa začne 6. októbra titulom s príznačným názvom 5 October. Kameraman filmov ako Koza či 66 sezón Martin Kollár sa v ňom predstavuje v úlohe režiséra a v príbehu bez slov zaznamenáva osud svojho brata Jána, ktorý čaká na životne dôležitú, ale rizikovú operáciu. „Najlepšie veci sa dejú okolo vás, priamo vo vašej kuchyni, a uvedomil som si, že urobiť film s vlastným bratom je skvelý nápad. Nerešpektoval som výstrahu, že najhoršie je točiť s niekým z rodiny,“ povedal režisér pre Pravdu v januári. Vtedy mal film premiéru na festivale v Rotterdame. „Keď si uvedomíte, že všetko sa môže čoskoro skončiť, zmení to váš pohľad na svet,“ dodal k téme svojho režijného debutu.
Foto: ASFK
Snímka 5 October sa bude premietať s krátkym animovaným predfilmom Braček Jelenček Zuzky Žiakovej, ktorý získal Čestné uznanie na festivale Fest Anča. Druhým krátkym predfilmom tohtoročného Projektu 100 je takisto animovaná Superbia maďarskej režisérky Lucy Tóthovej, ktorá sa bude premietať pred dokumentom Oheň na mori. Oceňovaný taliansky filmár Gianfranco Rosi, ktorého Sacro GRA bol pred tromi rokmi historicky prvým dokumentom ovenčeným Zlatým levom z Benátok, sa vo svojej novinke sústredí na život na ostrove Lampedusa uprostred utečeneckej krízy. Za tento svoj pohľad si vyslúžil Zlatého medveďa v Berlíne. Film príde do kín 20. októbra.
O týždeň skôr uvedie Projekt 100 na plátna druhý režijný počin Matta Rossa Toto je náš svet. Ross, ktorý je známy ako herec napríklad vďaka úlohe Gavina Belsona zo seriálu HBO Silicon Valley či doktora Charlesa Montgomeryho z prvej série American Horror Story, je však aj úspešným režisérom. Jeho snímka Toto je náš svet získala nielen Cenu za réžiu v kategórii Un certain regard na festivale v Cannes, ale aj cenu divákov na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch.
V hlavnej úlohe filmu sa predstaví Viggo Mortensen. Hrá otca, ktorý roky so svojimi šiestimi deťmi žije hlboko v lesoch mimo civilizácie. Tragédia však rodinu, ktorá namiesto Vianoc slávi narodeniny Noama Chomského, prinúti vrátiť sa do civilizácie. „Ross napísal scenár, v ktorom do seba všetko zapadá ako kolieska najpresnejších hodiniek,“ napísalo v recenzii na film české Právo s tým, že hoci je dej niekedy predvídateľný, Rossovo rozprávanie je rafinované a strhujúce.
Koncom októbra Projekt 100 ponúkne ešte Zväčšeninu Michelangela Antonioniho, v novembri to zase bude klasický western Sedem statočných a najnovší film rumunského filmára Cristiana Mungiu Skúška dospelosti, ktorý si z Cannes odniesol Cenu za réžiu. V januári k dvanástke filmov tohtoročného Projektu 100 pribudne trinásty s prívlastkom špeciál. Bude ním Je to iba koniec sveta Xaviera Dolana, takisto ocenený v Cannes.
Klasiky, ktoré sa vrátia do kín
Cesta do fantázie
(19. september)
Jeden z najuznávanejších tvorcov anime Hajao Mijazaki nevyužíva počítačovú animáciu. V Ceste do fantázie rozpráva príbeh o desaťročnom dievčatku, ktoré sa ocitne v čarovnom meste duchov, bôžikov a strašidiel. Snímka sa nedávno umiestnila na štvrtej priečke rebríčka najlepších filmov 21. storočia a v roku 2002 stal prvým animovaným dielom, ktoré zvíťazilo na festivale v Berlíne. Na konte má aj Oscara.
Foto: ASFK
Zväčšenina
(27. október)
„Spravil dve majstrovské diela. So zvyškom sa nemusíte obťažovať. Prvým je Zväčšenina, ktorú som videl mnohokrát, a druhým je Noc,“ povedal o Michelangelovi Antonionim kedysi Ingmar Bergman. Hoci s druhou vetou jeho výroku sa dá polemizovať, s prvou vetou bude drvivá väčšina cinefilov súhlasiť. Zväčšenina je dodnes kultovým filmom, ktorý inšpiruje aj ďalších filmárov.
Foto: ASFK
Sedem statočných
(10. november)
Filmárov dodnes inšpiruje aj príbeh siedmich renegátov, ktorí bránia ľudí pred terorizovaním bezohľadnou bandou. Prvýkrát sa na plátna dostal vďaka Akirovi Kurosawovi, o pár rokov neskôr po ňom siahli Američania a pod vedením Johna Sturgesa vznikla nesmrteľná klasika s Yulom Brynnerom, Elim Wallachom, Stevom McQueenom, Charlesom Bronsonom aj Horstom Buchholzom.
Foto: ASFK
