Klasiku, na ktorej vyrastali celé generácie, aj slovenských divákov, sa rozhodol zresuscitovať a oprášiť remeselník Antoine Fuqua. Ten stavil na špinavú civilnosť a upotenú autentickosť, ktorá však v konečnom dôsledku naráža na takmer nepreraziteľný múr patetizmu.
Fuqua v úvode svojej kariéry rozvíril vody hollywoodskeho rybníka poriadnou „šupou“ – enormne rozmerným balvanom s názvom Training Day. Odvtedy hádže len neškodné "žabky“, ktoré občas zaujmú, ale zatiaľ žiadnu cunami u kritiky ani u divákov nevyvolali. Fuqua sa už celé roky snaží nadviazať na svoje najúspešnejšie rané obdobie, a táto snaha je citeľná aj v remaku Sedem statočných.
Škola drsného Sama
Vŕtať sa v klasike je vždy nevďačná práca, no zároveň aj výzva. Fuquu treba pochváliť, že sa tvrdohlavo nedržal pôvodnej snímky, nekopíroval, ale predlohu bral ako inšpiračný zdroj. Roľnícke mestečko Rose Creek je decimované neľútostným magnátom Bartolomewom Bogueom (Peter Sarsgaard), ktorý sa rozhodne pritvrdiť a na obyvateľov vyrukuje s nepríliš výhodným ultimátom v duchu hesla: Ak to nepôjde po dobrom, pôjde to po veľmi, ale veľmi zlom. Tu sa na scénu dostáva už dobre známa zápletka, keď mestečku Rose Creek podá pomocnú ruku (či skôr hlaveň Peacemakeru či opakovačky) sedmička charizmatických žoldnierov na čele so Samom Chisolmom (Denzel Washington).
Režisér už v úvodnej scéne predstavenia doslova diabolského záporáka (v origináli ním bol Calvera zosobnený hviezdou žánru Eli Wallachom) poriadne dupne na plyn. Fuqua kašle na striedmosť a kóšer scény a nerobí mu problém navodiť mrazivú atmosféru napríklad aj pomocou vypointovaného monológu podfarbeného trhajúcim vybrnkávaním akustickej gitary. O hudobnú stránku, ktorá čerpá aj z pôvodnej témy, sa postaral už zosnulý James Horner spolu so Simonom Franglenom.Prvá polovica novej verzie Siedmich statočných vychádza z estetiky ultranásilnej klasiky Sama Peckinpaha Divoká banda či antiwesternu Clinta Eastwooda Nezmieriteľní a dokonca priamo odkazuje aj na spaghettiwesternový opus Sergia Leoneho Vtedy na Západe. Zlom a zároveň nepríjemné zbrzdenie deja prichádza počas hlavného konfliktu Bogueovej armády s obyvateľmi mestečka a o drsnú naturalistickosť snímky zakopáva nepríjemný až agresívny patetizmus.
Fuqua urobil zásadnú chybu, a to, že si nepovedal, akým smerom chce snímku viesť. Na jednej strane sa snaží vymodelovať z klasiky žánru akýchsi "sedem divokých a nezmieriteľných“, no zároveň nadviazať na romantizmus, naivitu a patetiku, ktorá je spájaná práve s originálom. Výsledkom je mačkopes, ktorý sa režisérovi postupne vymkol spod kontroly.
Menej je viac
Film vyniká atmosféricky a remeselne vystavanými akčnými scénami, najmä tými "komornejšími“. Dokonalá choreografia, multikulti rôznorodosť drsnej sedmičky je korením, či skôr pušným prachom, ktorý dodáva snímke na pikantnosti. Nanešťastie s epikou, a teda s ústrednou akčnou scénou, prichádza aj spomínaný pátos, ktorý z remaku vyžmýka akúkoľvek autentickosť, šťavu a zbaví ju tak potrebného smradu človečiny.
Podobne ako pri origináli tvorcovia stavili na hviezdny ansámbel a Stevea McQueena, Yula Brynnera či Charlesa Bronsona nahradili Denzel Washington, Ethan Hawke či Chris Pratt. Washingtonova postava má všetko, čo potrebuje moderná westernová figúrka: temnú minulosť, štýlový outfit a pekelne presnú mušku. Ethanovi Hawkeovi ako Uspávačovi Robicheauxovi to vedľa Washingtona už klasicky sekne a o ich hereckej chémii sme sa presvedčili už v spomínanom Training Day. Za zmienku stojí extra švihák Chris Pratt, ktorý akoby si len odskočil z nakrúcania Strážcov galaxie a vesmírny koráb a futuristické zbrane vymenil za koňa a winchestrovku.
HODNOTENIE Pravdy
3 hviezdičky z 5
- Sedem statočných/ USA 2016/ réžia: Antoine Fuqua/ scenár: Nic Pizzolatto, Richard Wenk/ hrajú: Denzel Washington, Chris Pratt, Ethan Hawke a ďalší/ premiéra: 22. septembra
