Morbídne temný triler Neon Demon dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna vyvoláva už od premiéry rozporné reakcie. Jeden z najvýraznejších režisérov svojej generácie zobrazil svet posadnutý krásou, jej démonickú hĺbku rituálne oslavuje a stavia ju do kontrastu s povrchným prostredím modelingu – „trhoviskom s ľudskou krvou“.
Do skazeného Los Angeles prichádza mladučká a neskúsená Jesse (Elle Fanning). Svojou nevinnou, skutočnou krásou absolútne zatieni mesto, stáva sa stredobodom vesmíru, objektom túžby a predovšetkým závisti. Jessenej nadprirodzenosti nepodlieha iba okolie, túžba po sláve pohltí aj ju samotnú…
Refn lipne na kráse
Filmár kritizuje a zároveň oslavuje povrchné ideály. V jeho svete je najnebezpečnejšia egocentrická láska, túžba po dokonalosti a naplnení vlastného prázdna. Sex a smrť majú v jeho podaní neodolateľný štýl, definuje ho elektrický formálny manierizmus, rytmicky „rozsekaná“ narácia znemožňujúca predvídať dej, symbolizmus a zároveň priamočiara jednoduchosť. Neon Demon je exhibícia útočiaca na zmysly. Téma je jednoduchá a Refn vo výsledku dospieva k tradičným tvrdeniam – krásy sa nemožno dotýkať, aspoň nie bez ujmy.
Neon Demon sa odohráva v prostredí Los Angeles, rovnako ako režisérova najúspešnejšia snímka Drive (2011) o neštandardnom kriminálnikovi (Ryan Gosling), ktorý sa zamiluje do nesprávnej ženy (Carey Mulligan). Vtedy mal však filmár poruke omnoho silnejší príbeh a lepší scenár. Neon Demon má jednoduchú premisu, príbeh rozpráva očami naivnej šestnásťročnej hrdinky a cez jej premenu definuje anomálie súčasného sveta. Refn je vizuálny rozprávač, vyhýba sa klasickým dramatickým schémam, niektoré motívy necháva nedopovedané a sústreďuje sa na náladu. V rozjímavom rytme odhaľuje obrazy, lenivo skladá situácie a smeruje ku konkrétnej myšlienke.
Postmoderný svet je presýtený vizualitou a povrchnou snahou o výnimočnosť. Našim zmyslom už nestačia náznaky, pýtajú si búrku a Refn nám ju bez ostychu servíruje v každom zábere. Obrazové vzruchy a tradične skvelá elektronická hudba metaforicky zrkadlia svet malichernej závisti a fetišizmu. Krásne tváre, pôsobivé lokácie, premyslená hra so svetlom, s perspektívou, farbami a predovšetkým rytmom, ktorý dosahuje montážou a pomalými zábermi, dotvárajú špecifický futuristický feeling. Refn napínavo zavádza a hustí atmosféru, akumuluje nepríjemné výjavy a obsesívne vyhrocuje situácie.
Menej je viac, nič je všetko
Podľa filmára je práve priezračnosť kľúčom k budúcnosti a svojej myšlienky sa drží. Popri všetkej pompéznosti je Neon Demon minimalistický film, postavy neplytvajú dialógmi, čím nadväzuje na mĺkve charaktery zo skorších filmov Valhalla Rising či Drive. Refn pracuje podľa hesla menej je viac – svet zaľudnil malým počtom výrazných charakterov, vizuálny koncept postavil na čistých líniách a veľkých celkoch. Herci sú „kamennými tvárami“, „ukladá“ ich do póz, ktoré v kontexte hadiaceho sa deja pôsobia absolútne prirodzene. Filmár je pánom atmosféry, jeho štylizácia nie je umelou pózou, ale nadšenou exhibíciou. Sklamaním však je, že na povrchu sa vo výsledku vyzrážajú prevažne štandardné konštatovania a prevarené frázy.
Neon Demon je utopistický horor o kráse a aj keď nejde o najlepší film Nicolasa Windinga Refna, rozhodne sa ho oplatí vidieť. A to na poriadne veľkom plátne.
HODNOTENIE Pravdy
- 4 hviezdičky z 5
- Neon Demon / Francúzsko, Dánsko, USA 2016/réžia: Nicolas Winding Refn/ scenár: Nicolas Winding Refn, Mary Laws, Polly Stenham /hrajú: Elle Fanning, Jena Malone, Keanu Reeves a ďalší/ premiéra: 22. septembra
