Svet bez hudby? Najprv ich budú musieť zabiť

Festival dokumentárnych filmov Jeden svet upozorňuje na globálne témy ako ľudské práva, migrácia, životné prostredie či udržateľná spotreba už 17 rokov.

14.10.2016 09:00
41 jeden svet 5x Foto:
Formácia Songhoy Blues, ktorej príbeh je súčasťou snímky Najprv nás budú musieť zabiť, zaujala aj Damona Albarna či Briana Ena.
debata

V Bratislave sa začal vo štvrtok a potrvá do 18. októbra.

Keď v roku 2012 v Mali pri vojenskom puči zosadili prezidenta Tourého, separatistické hnutie Tuaregov vyhlásilo na severe krajiny nezávislý štát Azavad, v ktorom si však začali čoraz väčšie práva uzurpovať islamisti – spojenci separatistického hnutia. Násilne tu – na území veľkom asi ako Veľká Británia a Francúzsko dokopy – nastolili právo šaría a zakázali aj všetku hudbu. „Pamätám si veľmi presne, ako som čítala o tom, čo sa deje. Nedokázala som si predstaviť svet bez hudby, najmä na mieste, kde bola hudba tak rozhodujúco spätá s každodenným životom,“ spomína režisérka Johanna Schwartzová na stránke filmu Najprv nás budú musieť zabiť.

Hudobníci sa zo severu Mali presunuli na juh krajiny alebo do exilu, ale keď na islamistov v januári 2013 udrelo francúzske letectvo, usporiadali riskantný koncert v Timbuktu – „hlavnom meste Azavadu“. „Ich piesne prinášajú nádej. Museli by ich zabiť, aby ich umlčali,“ uvádza katalógová noticka. „Nie je to typický film o ,world music',“ povedala režisérka o svojej snímke pre portál Indiewire.com s tým, že svojou snímkou chcela ukázať utečencov v novom svetle. „Každá jedna postava z tohto filmu je utečenec a celý čas trávia tým, že sa pokúšajú dostať domov, napriek tomu, že v ich krajine zúri vojna,“ povedala režisérka, ktorá zároveň bojuje proti antimoslimským predsudkom. „Každá jedna postava z tohto filmu je moslimom a žiadna z nich nie je extrémistom.“

Snímku Najprv nás budú musieť zabiť premietnu v rámci medzinárodnej súťaže. O cenu festivalu sa tu bude uchádzať napríklad aj príbeh afganskej raperky Sonity, ktorá pred Talibanom utiekla do Iránu. „Zdá sa, že Sonitu, rovnako ako asi 15 miliónov ďalších neplnoletých dievčat po celom svete, čaká dohodnutá svadba. Deväťtisíc dolárov vena je pre jej rodičov neodolateľným lákadlom a o hip-hope nechcú ani počuť. Okrem toho je sólový ženský spev v Iráne zakázaný. Lenže Sonita si chce svoj osud zvoliť sama. Keď sa spýta režisérky, či si ju nechce kúpiť ona, keď je aj tak na predaj, jej príbeh naberie celkom nečakaný smer.“ K noticke iránsko-nemecko-švajčiarskeho filmu Sonita netreba nič dodávať. V súťaži sa stretne aj s príbehom ukrajinského pastora Genadija, ktorý vracia do koľají život detí žijúcich na ulici, pomáha bezdomovcom, narkomanom a mnohým ďalším. Pod snímkou Skoro svätý je ako jeden z producentov podpísaný aj americký režisér Terrence Malick.

Máte právo vedieť je názov ďalšej festivalovej sekcie, ktorá ponúkne celé spektrum tém. Predstaví príbeh Michaila Chodorkovského (Občan Chodorkovskij), temné vody internetu (Neviditeľný web) aj dokument o dronoch (Vojna a hry). V sekcii premietnu aj Krajinu kartelov – pohľad do zákulisia bojov s mexickými drogovými kartelmi, ktorý získal ocenenia na festivale Sundance aj oscarovú nomináciu.

Rakúsky aktivista David Gross jazdí v aute, ktoré poháňa použitý kuchynský olej. So svojou pojazdnou kuchyňou cestuje po Európe a ukazuje ľuďom, ako sa dajú využiť vyhodené potraviny a že aj z nich možno pripraviť napríklad luxusný obed. Snímku Wastecooking, ktorej tvorcovia tvrdia, že až tretina všetkých potravín na svete končí v smetnom koši a chcú to zmeniť, premietne Jeden svet v rámci sekcie Konzum náš každodenný. Do nej zaradili aj príbeh estónskej módnej návrhárky Reet Ausovej, ktorá podobným spôsobom využíva textil (Čo sa nenosí). Pohľad do zákulisia textilného priemyslu s názvom Skutočná cena zase zaostrí na to, kto v skutočnosti platí daň za lacný textil, ktorý kupujeme.

Súčasťou festivalu Jeden svet sú aj sekcie venované extrémizmu, integrácii, slovenským dokumentom či sekcia Extra, v ktorej sa stretnú film o hviezdach rumunského dabingu amerických videokaziet Chuck Norris verzus komunizmus či simulácia prvého stretnutia človeka s mimozemšťanmi Návšteva.

Jeden svet ponúkne aj viacero domácich premiér. Medzi nimi roadmovie s prvkami hororu Mir Vam, v ktorej dokumentarista Juraj Mravec cestuje po vojnovej línii zničeného Donbasu či film Parlika o živote žien v Afganistane po páde Talibanu, ktorý nakrútila Sahra Karimiová. Festivalovú premiéru bude mať na Jednom svete kontroverzná Cooltúra Mira Rema.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jeden svet #Čo sa nenosí #Najprv nás budú musieť zabiť