Recenzia: Fantastickým zverom chýba čaro tajomstva

Rowlingovej scenár, hviezdne herecké obsadenie ani prešpekulované zákony efektne stvárneného čarodejníckeho vesmíru, ktorý ohuruje vynaliezavými zázrakmi, však zo snímky kultový film neurobia. No Fantastické zvery a ich výskyt fanúšikov zaručene potešia a stúpencom fantasy ponúkajú výlet do pôsobivej fiktívnej dimenzie, ktorá podľa autorky rozširuje známy čarodejnícky svet.

S Čarodejníckym kongresom v pätách

Londýnčan a svetobežník Newt Scamander (Eddie Redmayne) prichádza do New Yorku, aby tu doplnil svoju zbierku zázračných stvorení. Situácia sa zamotá hneď na začiatku – niekoľko tvorov mu totiž unikne z kufríka. Scamander spôsobí rozruch vo svete ľudí, čím ohrozí utajenie čarodejníkov. Porušovanie zákonov sa podľa práva magického sveta kruto trestá, Scamander má teda v pätách Čarodejnícky kongres USA na čele s nekompromisnou prezidentkou a jej komplicmi. V meste sa navyše vyskytne záhadné stvorenie a vášnivý „zoológ“ ho túži vidieť zblízka.

Už trailer snímky pútal na ikonický hudobný motív slávnej potterovskej série, Fantastické zvery a ich výskyt sa síce nesú v podobnej atmosfére, no s Harrym majú spoločné len málo. Príbeh filmu, ktorý nie je jeho predfilmom, aj keď sa odohráva 70 rokov predtým, ako sa na „scénu“ dostane Potter, kráča po schémou vyšliapanej ceste. Cítiť, že autorka „zbierala úrodu“ v poloprázdnom sade. Aj keď nápaditosť jej nemožno uprieť – odzrkadľuje sa najmä v detailoch. Každá z exotických potvoriek Newta Scamandera má niečo výnimočné „do seba“, no trošku nešťastne evokujú pokémonov…

Hlavný hrdina je výnimočne nadaný čarodejník, tak trochu čudák a rebelant, no podlieha žánrovej skratkovitosti, príbeh sa sústredí na akciu, charaktery a vzťahy postáv sú rozvíjané len okrajovo. K Scamanderovi sa pridáva Tina (Katherine Waterston) a „mukel“ Jacob Kowalski (Dan Fogler) – obaja viac-menej looseri – čo je príznačné pre Rowlingovej hrdinov.

Film má pomerne rozsiahlu expozíciu, surreálny svet odhaľuje po výdatných dúškoch a s nástupom konfliktu sa neponáhľa. Kým sa divák zoznámi so zámermi postáv a dozvie sa, o čo vlastne pôjde, musí si vystačiť s efektnými epizódkami ako lapanie ňucháča – prefíkaného kleptomana či graroha – nebezpečnej rohatej beštie v ruji, ktorá zdemoluje newyorskú zoo. Zároveň je odkrývané pozadie záhadného sirotinca, ktorý výrazne zamieša karty príbehu.

Postavičky sú ploché a v zásade ničím neprekvapia, hlavného hrdinu nevynímajúc. Najživšou figúrkou je robotník z továrne na plechovky, nečarodejník Kowalski, ktorý sa mágom pripletie do cesty nedopatrením.

Viacnásobný happy end

Aj v prípade Fantastických zverov, podobne ako v Harrym Potterovi, ulahodila Rowlingová divákom ľúbostnými vzplanutiami hlavných postáv. Záverečnú pätnásťminútovku venuje práve im. Viacnásobný happy end má síce pachuť presladených gest, no diváka príjemne zahreje.

Fantastické zvery a ich výskyt nasýtia zmysly špičkovým spracovaním a snímka má skvelé obsadenie, preto je obrovská škoda, že zlyhalo to najpodstatnejšie – scenár. Schematickosť by sme filmu odpustili, keby mu nechýbala dôležitá esencia – prekvapujúce zvraty – ktorými Rowlingová šperkovala Potterove dobrodružstvá… Divák si naplní brucho tými najlepšími cukrovinkami a ak mu to stačí, Fantastické zvery si zamiluje.