Až na Severný pól – príbeh, ktorý diváka jednoducho uchváti

Krásny animovaný film Až na severný pól pôsobí „ako živý“. Na tváre postáv si divák zvykne ako na ozajstných hercov a s napätím i potešením sleduje ich mimiku v rôznych náladách.

02.01.2017 16:00
Až na severný pól Foto:
Nový animák Až na severný pól.
debata

Sú plošné ako maľba akvarelom, umelo vytvorené, a predsa – pôsobia prirodzene, vitálne, ako keby dýchali. Animácia ešte zdôrazňuje ich myšlienkové a citové pochody, a tak sa dá príbeh viac vychutnávať. Dej je na animovaný film pomerne zložitý. Začína sa v Petrohrade v roku 1882, kde sa chystajú významnú vedeckú knižnicu pomenovať po moreplavcovi Olukinovi. Je to dedko pätnásťročnej Sašky, ktorá je na odvážneho predka hrdá a zo zámeru sa teší. Starý otec jej adresoval aj denníkové zápisky, dokonca sa dostala k dokumentom, kde je zaznamenaná trasa plavby jeho lode Davaj. Táto loď bola vraj veľmi luxusná, bola to najdokonalejšia loď v cárskom Rusku, primerane drahá, ale z expedície sa nevrátila. A nevrátila sa ani posádka, ani dedko Olukin.

Niektorí neprajníci tvrdili, že dedko si nezaslúži honor, ale odsúdenie za to, že jeho výprava stroskotala. Do Petrohradu prichádza jeden z týchto dedkových odporcov, cárov poradca z Moskvy, a na plese v sídle u Sašiných rodičov vyvolá škandál. Urazí odkaz starého otca aj Sašu a unáhlene odíde do Moskvy. Potýčka vyprovokuje Sašu, aby sa dozvedela pravdu o dedkovom osude a mohla presvedčiť neprajníkov. Vydá sa tajne na cestu do sveta, presnejšie – na severný pól.

Kým začiatok filmu sa odohráva v kulisách cárskeho Ruska – divák sleduje postavy v starých palácoch a uliciach Petrohradu, čo je výtvarne veľmi vďačné – v druhej časti je stvárnené Sašino putovanie a na to sa tiež dobre pozerá. Saša sa stretáva s množstvom postáv, každá má svoj výzor, svoj charakter, svoj temperament. Či už sú to ľudia v hostinci, kde dievča pracuje, kým nevypláva jeho vysnená loď, alebo potom posádka tejto lode. Tvoria ju chlapíci tvrdého charakteru, ktorí z cesty urobia naozaj dobrodružstvo. No skúška ohňom, vlastne mrazom, príde, až keď dorazia do cieľa, zápasia s ľadovcami, putujú po snežných pláňach a sú často v ohrození. Raz aj ľadovým medveďom. Všetko je pôvabné, je to naozaj čarovný film. Niekedy síce zachádza do extrému, napríklad keď Saša nájde sediaceho deda zamrznutého na kosť, ktorý je vlastne sochou z ľadu, ale má to svoj zmysel: nie je to strašidelné, naopak, dedova tvár vyjadruje spokojnosť, lebo dorazil do cieľa. A teraz je tu aj Saša, jeho vnučka. Tá nájde aj stroskotanú loď Davaj a v nej ďalšie dokumenty o expedícii. Výskum nevyšiel nazmar! Aj ľudské vzťahy sa v tvrdých podmienkach utužili. Cesta nebola márna.

Pôvabný film o ruskom dievčatku a odvážnom moreplavcovi natočilo Francúzsko a Dánsko. Réžiu má Rémi Chayé a je to jeho debut. Tvári sa obyčajne, ale je to nevšedné dielo. Režisér sa výborne pohral so svetlom a s tieňom, paleta farieb, v ktorej dominuje biela, žltá a sivá, je nevšedná a elegantná. Všetky postavy – aj psík – majú hlboké čisté oči. Pravda, okrem zlého cárskeho radcu. Ten má zlé oči. Hoci film zaujme aj dospelých, je to predovšetkým rozprávka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #film #animovaný film #severný pól #Až na Severný pól #Rémi Chayé