Únos sa odvčera premieta v našich kinách a po adaptácii detektívky Dominika Dána Červený kapitán je ďalším tuzemským filmom reflektujúcim „temné“ 90. roky. Bratislava je tu hlavným stanom skorumpovanej, absolutistickej politiky, ktorá nerešpektuje právo, a moc dosahuje presadzovaním násilia a šírením strachu.
Vláda kooperuje s podsvetím, toleruje únosy, vraždy, krádeže a všemohúci Predseda má možnosť svojich dvorných kriminálnikov omilostiť švihnutím čarovného prútika. Do špinavej mocenskej hry sa zamotá mladá reportérka pátrajúca po vrahovi svojho brata a jej priatelia – agent Tajnej služby Oskar a policajt Robo.
Foto: Únos.sk
Solčanská ako autorka scenára a režisérka filmu zdôrazňuje, že nejde o dokument, ale o fiktívny príbeh. Do úloh konkrétnych politikov obsadila Maroša Kramára (Predseda), Jána Grešša (Prezident) a Milana Ondríka (Chalanisko) ale nesnažila sa ich striktne fyzicky napodobniť. Udalosti hyperbolizuje, no v zásadných momentoch zostáva verná faktom a darí sa jej zachytiť podstatu. To najdôležitejšie povie aj divákovi, ktorý nie je zasvätený do kontextu skutočných udalostí, ktoré príbeh naznačuje. Solčanská natočila solídny film a ako autorka Lietajúceho Cypriána či rozprávky Láska na vlásku ním viacerých pozitívne prekvapí.
Príbeh sa začína v roku 1994, keď bol na čele novovzniknutej republiky prezident Michal Kováč a predsedom vlády sa stal Vladimír Mečiar. Scenár je inšpirovaný skutočnými udalosťami týkajúcimi sa zavlečenia syna prvého slovenského prezidenta do Rakúska a filmárka otvorene hovorí o nedotknuteľnosti autorít – o prepojení politického sveta a mafie.
Príbeh odhaľuje špinavé praktiky moci a deklaruje ich vplyv na osudy mladíkov, ktorí sa nevedomky do udalostí zapletú. Mladá novinárka Marta, skvele obsadená Rebekou Polákovou, o udalostiach otvorene hovorí a zúfalo volá po spravodlivosti. Zobudiť verejnosť je jediná šanca, ako v amorálnom štáte bez práva naškriabať posledné zvyšky svedomia. Na odvahu však kruto doplatí. Dobehne ju jej minulosť, keď mala s podsvetím omnoho intímnejšie prepojenie.
Mladíkov zainteresovaných do prípadu dopĺňa aj Oskar (Vladislav Plevčík), ktorý nevedomky participuje na únose prezidentovho syna. Po verejnom odhalení páchateľov je nútený ukrývať sa a jeho jedinou spojkou je policajt Robo (David Hartl). V príbehu ho zavraždia rovnako ako Róberta Remiáša, ktorý bol reálnym predobrazom postavy.
Únos je odrazom doby, a pre generáciu, ktorá sa narodila v polovici 80. rokov či neskôr, bude rozprávanie pomerne zmätočné. Na pochopenie narážok na konkrétnych aktérov a dobovú realitu je totiž dôležité poznať našu nedávnu históriu. Solčanskej sa však v zásade podarilo presiahnuť všeobecnú skúsenosť a otvára rany, ktoré sa ani po viac ako dvadsiatich rokoch nezahojili.
Aj keď je Únos štandardný film s chybami, je otvorený, a preto veľmi dôležitý. Akcentuje, že je nevyhnutné nebáť sa postaviť voči moci, akokoľvek je spravodlivosť nedosiahnuteľná a vinníci obrnení odpustkami.
