Tvorca kultového Salad Fingers: Súčasný Youtube zabíja kreativitu

Kratučké animácie kreatúry menom Salad Fingers trpiacej depresiami, úzkosťou a auto sadizmom sa stali novodobým fenoménom.

15.03.2017 14:00
salat fingers Foto:
Hlavný hrdina seriálu Salat Fingers.
debata

Animovaný seriál pootvoril dvierka do sveta autizmu, schizofrénie a mnohých ďalších duševných chorôb. Americké médiá ho ihneď po jeho vzniku vybrali do desiatky popkultúrnych fenoménov. Jeho tvorcom je Angličan David Firth – zakladateľ spoločnosti Fat-Pie, ktorá produkuje rovnako znepokojivé bizarné postavičky v pochmúrnych svetoch.

Kedy a akým spôsobom ste sa dostali k animácii?
Prakticky od detstva som sa pokúšal robiť animáciu. Pravdepodobne sa to všetko začalo pri pozeraní kresleného seriálu Rolf Cartoon Club (edukačný program o animovanej tvorbe, pozn. red.), ktorý sa v Británii vysielal na začiatku 90. rokov. To bolo po prvý raz, čo som videl, ako celý tento proces funguje a hneď som sa to snažil napodobniť. Moji rodičia sú učitelia výtvarného umenia a tak ma, prirodzene, viedli ku kresleniu už v čase, keď som bol schopný chytiť ceruzku do ruky. Nepamätám si však presne, čo som si vtedy čmáral, robil a vytváral.

Presláviť sa vám podarilo seriálom Salad Fingers. Prekvapil vás ten veľký záujem?
Urobil som vtedy mnoho vecí a v jednom momente som ich všetky začal vešať na internet. Mali síce len nepatrný ohlas a malé obecenstvo, ale práve vtedy som sa rozhodol prejsť na tvorenie animácií vo Flashi. Zrazu som pocítil nárast návštevnosti, rozrástlo sa aj okolie mojich fanúšikov, ktoré som predtým nebol schopný osloviť starými animovanými technológiami.

Vytvorili ste postavičku, ktorá desí, ale zároveň nesmierne priťahuje svojou narušenosťou a istou formou úchylnosti. Čo vás tak fascinuje na svete čudákov?
Chcem vytvárať postavy, ktoré sa vymykajú normálnosti, nerobia bežné veci, a zasadiť ich do deja, v ktorom by v skutočnom živote neboli predurčené konať.

Kultová hláška I like rusty spoon (mám rád hrdzavú lyžicu) z tohto seriálu úplne vystihla jeho znepokojivú atmosféru a ľudia začali hľadať paralelu so svetom schizofrenikov. Stretli ste sa s temným humorom schizofrenikov?
Salad Fingers sa jednoducho rád dotýka hrdze a táto hláška vyjadruje vzrušenie, ktoré pri tom pociťuje. Všetci máme nejaké fetiše. To je všetko.

Kým predtým boli animátori nútení spolupracovať s televíznymi spoločnosťami, keďže neexistovala iná možnosť, vaša generácia to má uľahčené vďaka nástupu Youtube či rôznych sociálnych sietí. Na druhej strane sa vytvorila väčšia konkurencia. Ako to vnímate?
Snažil som sa spolupracovať s televíznymi spoločnosťami, ale nemali záujem riskovať alebo prinášať originalitu. Chcú iba zarobiť. Takto to bolo a tak to je aj dnes. Na začiatku milénia sa mnoho animácií začalo ukladať na internet, dnes je toho, pochopiteľne, omnoho viac, ale vtedy to bola práca rôznych komunít, animátor bol súčasťou tejto komunity. Na internete sme sa stretávali, poznávali a navzájom podporovali. Lenže odvtedy, čo Youtube predstavil svoj koncept príjmov z reklamy, tak to ide dolu vodou. Weby zamerané na video sú zatopené prázdnotou, bezduchým obsahom, ktorý si môžete pozrieť akurát tak na vyplnenie poludňajšieho času v práci. Bohužiaľ, kvalitné animácie skoro úplne vymizli. Všetko kvôli peniazom.

Čím sa podľa vás dá v tej spleti všelijakej produkcie zaujať? Ako môže mladý animátor upozorniť na svoje kvalitné dielo?
Nemám poňatia. Iba sa snažím robiť kvalitné a vtipné veci. Som si vedomý toho, že moja práca sa nikdy nebude šíriť virálne a nebude explodovať na sociálnych sieťach. Moje videá nie sú robené tak, aby si na ne kliklo čo najviac ľudí. Mnohým sa moje animácie hnusia. Takisto ľudia nevedia, ako sa môžu podeliť o niečo, čo nie je ľahké vysvetliť. Salad Fingers patrí do kategórie „Bože, je to také podivné a zvláštne“. Jednoducho má takú reputáciu. Ale nesťažujem sa, pretože som si tým vytvoril svoj charakteristický podpis. Keby som začal robiť nové veci, s úplne novým konceptom a so zmenou svojej charakteristickej práce, cítil by som sa tak trochu stratený.

Je pre vás ako autora podstatnejší nápad alebo jeho spracovanie?
Oboje. Často sa pokúšam zachytiť niečo nové a potom hľadám motiváciu to zdokonaliť a udržať si záujem. Buď objavím novú techniku spôsobu animácie, alebo nové moderné technológie, ktoré si chcem hneď vyskúšať.

Kam sa bude podľa vás uberať svet internetu a médií?
Bude čoraz viac neprehľadným a nepríjemným miestom, kým sa ho ľuďom opäť podarí stabilizovať.

A aká je budúcnosť animácie? Má vôbec ešte šancu technika ručnej animácie?
Myslím si, že jedného dňa príde opäť revival flashovej animácie. Bude to asi ironické, ale hlavne kontrastné s dnešnou ultrarealistickou animáciou, ktorá nedokáže inšpirovať novú generáciu kreatívnych tvorcov, pretože je veľmi ťažké ju napodobniť. Jednoduchosť Flashu môže inšpirovať, tak ako inšpirovala punková hudba ľudí, aby sa pokúsili robiť hudbu, pretože nevyžadovala príliš mnoho zručností. Bol to South Park, ktorý ma uistil, že aj niečo tak príšerne animované môže rozprávať pútavý príbeh, ktorý ma navyše aj veľmi rozosmeje.

Aby človek mohol robiť takúto prácu musí zostať vo svojom vnútri večným dieťaťom. Čo robíte, aby ste nedospeli?
Ak si dokážete udržať to, čo chcete skutočne robiť, potom sa vám pobyt v detstve predĺži navždy. Ak ste však do niečoho nútený, pleseň života zničí vaše sny nadobro.

David Firth (34)

Narodil sa v britskom meste Doncaster do výtvarníckej rodiny. Veľmi skoro začal maľovať, ale v jeho kresbách sa čoraz viac objavovala temná stránka života. Inšpiráciu zo života duševne chorých jedincov, duševných chorôb pretavil do surrealistických animácií. Krátky animovaný seriál Salad Fingers sa stal kultovou záležitosťou, vďaka ktorej si David mohol založiť vlastnú spoločnosť Fat-Pie, kde sa venoval ďalšej tvorbe. Okrem animácie sa venuje aj skladaniu elektronickej hudby, ktorú prezentuje pod pseudonymom Locust Toybox & Dementous Valor.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Salad Fingers #David Firth