Štefánik bol huncút so zmyslom pre humor

Snímka na hranách dobrodružného, životopisného, ale aj romantického filmu pre rodiny vstúpi do kín 30. októbra. Režisér Noro Držiak a scenárista Michael Kaboš približujú vznik filmu.

20.10.2019 12:00
stefanik film1 Foto:
Cesta do nemožna ukazuje Štefánika aj ako letca.
debata

Tento rok sme si pripomenuli sté výročie smrti generála M. R. Štefánika. Populárna postava našich dejín vyhrala aj celonárodnú televíznu anketu Najväčší Slovák. Režisér Noro Držiak napísal spolu s Michalom Balážom a Michaelom Kabošom scenár filmu Cesta do nemožna. Snímka na hranách dobrodružného, životopisného, ale aj romantického filmu pre rodiny vstúpi do kín 30. októbra, symbolicky na výročie vzniku ČSR. Dvaja z tvorcov, režisér Noro Držiak a scenárista Michael Kaboš približujú vznik filmu.

O Štefánikovi vzniklo už veľa filmov, v čom je ten váš unikátny?

Noro Držiak: Snímok o Štefánikovi nie je až tak veľa, vzniklo niekoľko dokumentov, hraný film zatiaľ len jeden v tridsiatom piatom, tento rok jeden venovaný detskému divákovi a na ďalší film sa čaká budúci rok. My sme zvolili viacžánrovú a dobrodružnú linku orientovanú na mladšieho diváka. Kombinujeme hraný film, dokumentárny i animovaný.

Michael Kaboš: Cesta do nemožna je unikátna hlavne spôsobom spracovania. Rozhodli sme sa pre trikový film, realizovaný celý na zelenom pozadí. Nasledovala náročná postprodukcia, aby sme mohli prázdnu plochu zabývať postavami a rôznorodým prostredím. Na začiatku sa to javilo ako skvelý nápad, ale neskôr sme zistili, že sme sa skutočne vydali na Cestu do nemožna. Je to prvý slovenský celovečerný trikový film a čelili sme preto mnohým komplikáciám, ktoré sme museli prekonávať, aby sme doviedli náš zámer k úspešnej realizácii. Je to istá paralela k Štefánikovi. Napriek všetkým ťažkostiam sme išli za naším snom.

Podľa čoho ste obsadili hlavnú postavu, ktorú stvárňuje Tomáš Mischura? Mal sa na Štefánika podobať alebo bolo dôležité niečo iné?

Tomáš Mischura ako Milan Rastislav Štefánik vojak. Foto: MEDIA FILM
Stefanik film letisko Tomáš Mischura ako Milan Rastislav Štefánik vojak.

Michael Kaboš: Pri príprave filmu sme vychádzali z autentických materiálov. Inšpirovali sme sa dobovými fotografiami a podobne sme chceli aj nájsť hercov, ktorí by čo najlepšie vystihovali svoje postavy. Hľadali sme charakterovú a vizuálnu podobnosť. Trikový film nakrúcaný na zelenom pozadí bez presne určenej scény, dekorácie a rekvizít môže pôsobiť ako realizačne jednoduchý, opak je ale pravdou. Hlavný bol pre nás príbeh a jeho stvárnenie.

Noro Držiak: Tomáš bol tip našej dramaturgičky Alexandry Gunišovej-Ševčíkovej a okrem toho, že je výborný herec, sa na skutočného Štefánika aj podobá. Páčil sa mu spôsob, akým rozprávame Štefánikov príbeh.

Nakoľko vám pomohlo vyjadriť mnohorakosť Štefánikovej osobnosti to, že ste zvolili trikový film? Zrejme to nebolo len pre zaujímavú formu. Ako to sedelo hercom?

Michael Kaboš: Často sa niektorí herci ani nestretli, a pritom vo filme sú v rovnakých scénach, kde na seba vzájomne reagujú. Bolo to náročné pre všetkých, ale hlavne herci podali fantastické výkony, keď sa naplno dokázali ponoriť do vlastnej fantázie. Vďaka trikovému filmu môžeme divákom tento zážitok sprostredkovať.

Noro Držiak: Cesta do nemožna je zároveň poctou kinematografii, ktorá v Štefánikovej dobe bola ešte v plienkach. Triky sú súčasťou príbehu, pomohli nám priblížiť prostredia ako Tahiti, Mont Blanc, pomohli Štefánikovi kúzliť, pretože sa zo začiatku živil ako kúzelník. Takisto scény s lietadlami, tam by sme sa bez trikových zásahov neobišli ani v realisticky poňatom trikovom filme.

Váš film pomôže vytvoriť z legendárneho Štefánika človeka z mäsa a kostí. Ako ste to dosiahli?

Michael Kaboš: Keď sme študovali materiály o Štefánikovi, samotných nás prekvapilo, akou fascinujúcou osobnosťou bol, čo všetko stihol za svoj krátky život dokázať. Navštívili sme archívy a múzeá na Slovensku, v Česku a vo Francúzsku. Stretávali sme historikov a postupne skladali mozaiku príbehu. Ťažko chorému, chudobnému chlapcovi z Košarísk sa podarilo naplniť sen o oslobodení vlastného národa napriek všetkým ťažkostiam. Mnohí sa radšej prispôsobili, pomaďarčili a slovenskými vlastencami sa stali až za priaznivých okolností. Štefánik vďaka svojim zásluhám už pred vojnou získal francúzske občianstvo. Mohol ostať vo Francúzsku, dokonca pre zdravotný stav mal byť demobilizovaný. Napriek tomu sa rozhodol ísť do vojny a bojovať za oslobodenie utláčaných národov spod nadvlády Rakúsko-Uhorska. Na vlastnú žiadosť bol prevelený na jeden z najhorších frontov do Srbska, aby počas svojich letov nad nepriateľským územím mohol zhadzovať letáky. Pritom bojoval s vážnou chorobou, chrlil krv zo žalúdka a trpel bolesťami, ktoré ho privádzali k mdlobám. Jeho odhodlanie bolo silnejšie než všetky ťažkosti. Nakoniec sa mu podarilo svoj cieľ naplniť. Dnes je ľahšie nájsť vysvetlenie, prečo niečo nejde, než vytrvať a dosiahnuť zmeny. Štefánik nebol žiaden mýtický hrdina obdarený nadprirodzenými schopnosťami.

Noro Držiak: Snažili sme sa ukazovať Štefánika v situáciách, ktoré divák nemal možnosť vidieť, pretože ho pozná viac-menej len ako postavu v generálskej čiapke. So zveličením, začínal ako kúzelník, aby sa neskôr stal generálom. Mal mnoho tvárí, ale všetky spojoval zmysel pre humor.

Režisér Noro Držiak a producent Michael Kaboš. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Martinka Drziak Kabos Režisér Noro Držiak a producent Michael Kaboš.

Vo vašom filme o Štefánikovi rozpráva vymyslená postava českého filmára Otakara, ktorý sprevádza a dokumentuje Štefánika na jeho cestách. Nebude to divákov miasť, keďže väčšina ostatných postáv je reálnych?

Noro Držiak: Od začiatku sme nechceli robiť klasický hraný či dokumentárny film. Cieľom bolo upozorniť na zaujímavú postavu našej histórie netradičným spôsobom. Nemohli sme obsiahnuť všetky aspekty bohatého Štefánikovho života, ktorý by vydal na seriál. Fiktívna postava filmára Otakara Kubánka nám umožňuje pozerať sa na Štefánika z inej perspektívy. Zároveň je mu protipólom – Štefánik je vždy ten rozhodný a akoby o krok vpred, Otakar akosi pláva životom a rozhodnosť mu chýba. Kinematografia odjakživa miešala realitu s fikciou, zo začiatku to bola vlastne púťová atrakcia – no a my sa v tej dobe nachádzame. Myslím, že divák dokáže vo filme rozoznať zveličenie a skutočnosť. Film je výzvou k hre, na ktorú buď divák pristúpi, alebo nie. Otakar by asi nazval tento film M. R. Štefánik vo filme Cesta do nemožna. Nemohol tušiť, kam až Štefánika osud zaveje a ako tragicky sa skončí.

Váš film bude zrejme novátorský aj humorom – myslíte si, že Štefánik, ktorého si predstavujeme ako vážneho diplomata, mal zmysel pre humor?

Milan Rastislav Štefánik mal svoje osudové... Foto: MEDIA FILM
Stefanik film Meudone Milan Rastislav Štefánik mal svoje osudové ženy, ukážu sa aj vo filme.

Noro Držiak: Navonok síce pôsobí ako vážny diplomat, ale to ešte neznamená, že nemohol mať zmysel pre humor. To je práve problém – verejnosť ho pozná len z niekoľkých neustále sa opakujúcich portrétnych fotografií, na ktorých sa tvári vážne a odťažito. Málo je známa fotografia zo štúdií, kde je neoholený a smeje sa od ucha k uchu.

Michael Kaboš: Štefánik mal nielen zmysel pre humor, ale bol aj dobrý huncút. Pri jednom z pozorovaní zatmenia Slnka nahovoril miestnym domorodcom, že je veľký kúzelník, ktorého posiela francúzska vláda, aby im Slnko navrátil. Inak sa so Štefánikovým odkazom nakladalo po jeho smrti.

Ako?

Michael Kaboš: Za komunizmu sa o ňom neučilo a aj jeho mohyla bola ponechaná svojmu osudu. Štefánikov archív bol zámerne rozdelený medzi rôzne múzeá a inštitúcie po celom Československu. Materiály sú skutočne rozsiahle, odkladal si každú poznámku, cestovný lístok, fotografiu. Ani dnes nie je ľahké poskladať celistvý obraz a pracovať s autentickými materiálmi. Doslova musíte cestovať po celej Európe, aby ste mohli prečítať Štefánikove denníky, videli originálne sklenené negatívy a mapovali vedeckú, vojenskú a politickú kariéru. V listoch sa dočítate aj o ťažkých depresiách, ktoré v biednych pomeroch Štefánika často prepadali. Veľkú pomoc pre nás predstavovala spolupráca s historikmi na Slovensku, v Čechách a vo Francúzsku.

Štefánika by sme aj dnes považovali za mimoriadne scestovaného človeka – ale filmový štáb nikam necestoval, všetko sa nakrúcalo v štúdiu pred zeleným pozadím. Nebolo vám to aj ľúto, že ste reálne nešli v Štefánikových stopách?

Noro Držiak: Vedeli sme, že máme obmedzený rozpočet a to bolo výzvou – vytvoriť štylizované prostredia podľa našich predstáv. Hercov sme nakrúcali pred zeleným pozadím s minimom rekvizít a okolie sa doplnilo – či už digitálnou dokreslovačkou – mattepaintingom, alebo jednoduchým 3D modelom. Dopredu sme pripravili návrhy scén, aby sme vedeli, kde sa budú herci pohybovať.

Michael Kaboš: Realizovať náročný trikový film v celovečernej stopáži sa u nás zatiaľ nikomu nepodarilo. Samozrejme, nič z toho by nebolo možné bez dôkladnej prípravy, ktorú sme mohli urobiť vďaka podpore Creative Europe – Media, Audiovizuálnemu fondu a Štátnemu fondu kinematografie. Dôležitá bola pre nás podpora RTVS, ktorú nasledovala Česká televízia. V porovnaní s priemerným filmom zo súčasnosti sme pracovali s veľmi malým rozpočtom. Nakrúcanie na zelenom pozadí je síce zdanlivo ľahšie, o to viac práce ale vyžaduje v postprodukcii. Napriek limitovanému rozpočtu sme chceli ukázať, že podobný film je realizovateľný a triková forma filmového rozprávania má obrovský potenciál. Ateliér so zeleným pozadím má obrovskú výhodu. Celý svet príde za vami a je iba na vašej predstavivosti, čo sa vám podarí vo filme zachytiť.

Podľa čoho ste vybrali herečky do úloh Štefánikových osudových žien – Kristína Svarinská, Judit Bárdos a české herečky Jana Stryková a Anita Krausová?

Michael Kaboš: Postupovali sme podobne ako pri výbere hercov a v podstate celého štábu. Film je od počiatku koncipovaný ako slovensko-český projekt. S témou Československa sme chceli pracovať v niekoľkých rovinách. A tiež dôležité pre nás bolo nájsť skvelé herečky, ktoré by dokázali očariť Štefánika.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #premiéra #film #Cesta do nemožna #Noro Držiak #Michael Kaboš