Trpké tajomstvo
So smrťou sa zmieruje ťažko. Najmä, ak prichádza vo chvíli, keď prinášal život toľko nádejí a očakávaní. Rebecca a Tommy spolu prežili prvú detskú lásku a po rokoch odlúčenia nadviazali v dospelosti na svoju, možno až osudovú, spriaznenosť. Romantika umocnená idylickou melanchóliou pobrežných scenérií však netrvá dlho. Na spoločnom výlete stojí chvíľka nepozornosti mladého študenta život, zabije ho neznámy vodič na terénnom aute. Rebecca okrem vlastného smútku čelí aj bolesti Tommyho rodičov, a tak sa rozhodne pre krajný, no predsa spásonosný krok. Nechá Tommyho vyklonovať a zárodok s jeho DNA sama vynosí a porodí.
Aký vzťah však môže byť medzi takouto bizarnou dvojicou? Aj keď ich geneticky nič nespája, je možné celkom zabudnúť na konvencie vzťahu medzi matkou a dieťaťom a dobehnúť stratené chvíle z predchádzajúceho spoločného života? Malomestské prostredie navyše bohorovným vedeckým praktikám, ako je klonovanie, nie je veľmi naklonené, a tak sa Rebecca s pôvodom svojho syna vysporadúva celkom sama, v tichosti.
Nad časom aj priestorom
Tvár filmu Lono je akoby ukrytá kdesi za závojom. Môže byť všetkým a ničím zároveň. Atmosféru určuje mrazivá estetika severského pobrežia, ktorá je len vizuálnou podobou znepokojivej, hoci nie celkom nepríjemnej rezervovanosti v dejovej línii. Okrem samotnej problematiky klonovania si práve tento chladný ráz a nadčasové tempo je možné vysvetliť ako dôkaz, že je film svojím spôsobom naozajstným science fiction. Aj keď toto zistenie iste nepomôže Lono stráviť tým, ktorým jeho baladický nádych už od počiatku nesadne, predsa len mu to dodáva zreteľnejšie kontúry aj ďalší rozmer.
Iste najvýraznejšou je línia vzťahu medzi hlavnými hrdinami. Panuje v ňom zvláštne napätie, kontrast medzi pasívnou no vedúcou úlohou ,,stvoriteľky" Rebeccy a živou energiou jej nič netušiaceho syna a milenca v jednej osobe. Nech už sú pre potreby scenára pohnútky Rebbecy akokoľvek pritiahnuté za vlasy, je za nimi celkom slušne odpozorovaná psychológia lásky. Lásky, ktorá sa často viac, než svojim objektom zaoberá sama sebou. Viac, než osudom, za ktorý sa vie šikovne prezliecť, býva neraz potrebou.
Rebecca chce byť všetkým, zastať úlohu ženy, matky, milenky, kamarátky aj spasiteľky a zároveň sa celá rozdať – no v konečnom dôsledku je schopná uspokojiť sa aj s tristnou úlohou pozorovateľky. Pôvodom francúzska herečka Eva Green je v úlohe dobrá a ten, kto ju pozná len z hollywoodskych produkcií, ako sú Temné tiene či bondovka Casino Royale bude iste prekvapený.
Modelová situácia
Účelnosť je bohužiaľ prestúpená snímkou už od počiatku. Divák je nútený prijať fakt, že ho chce režisér dostať do hĺbky modelovej situácie za každú cenu a menšie postavy či repliky (oboch je v tichom filme pomerne málo) plnia len úlohy oporných barličiek na ceste do cieľa. Cieľ je však v tomto prípade tiež tak trochu otázny. Lono žiadne jasné stanovisko ku klonovaniu či kontroverznému erotickému napätiu medzi matkou a jej synom nezaujme. Uprieť mu schopnosť priviesť diváka k zamysleniu nad týmito kľúčovými námetmi však iste nejde.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Lono / Maďarsko, Nemecko, Francúzsko 2010 / scenár a réžia: Benedek Fliegauf / hrajú: Eva Green, Matt Smith a iní / slovenská kinopremiéra: 28. júna
