Recenzia: Rozchod, ktorý spustil lavínu

Nemať svoj názor, neposudzovať a neodsudzovať, nemoralizovať ani neukazovať prstom - to je v skutočnom živote takmer nemožné. Pre kvalitnú vzťahovú drámu sú, naopak, tieto "nadprirodzené" schopnosti filmára priam nevyhnutné. Len tak je, zdá sa, možné nakrútiť komornú snímku, ktorá však intenzitou pokojne môže konkurovať ktorémukoľvek trileru. Z ktorej sa každá postava vynára tak živo a plasticky, akoby ju kamera pozorovala len potajme, a ani jedinú z nich nemožno zjednodušiť na "dobrú", či "zlú".

03.09.2012 09:00
Film Odlúčenie Nadera a Simin premietal na... Foto:
Záber z filmu Rozchod Nadera a Simin.
debata

Rozchod Nadera a Simin naznačuje, že pre iránskeho režiséra Asghara Farhadiho je takáto zručnosť celkom prirodzená a ľahkosť, s ktorou do deja snímky vtiahol divákov všade, kde ju už premietali, bola aj náležite ocenená. Film, ktorý získal Oscara pre najlepší cudzojazyčný film, hneď tri medvede na filmovom festivale Berlinale, Zlatý Glóbus a mnoho ďalších ocenení, sa po letmých festivalových návštevách konečne dostáva do slovenských filmových klubov – v rámci Projektu 100.

Pozitívny šok
Európsky divák má od iránskeho filmu nevyhnutne svoje očakávania. A pokiaľ sa v aktuálnej spoločenskej situácii na Blízkom východe orientuje len s pomocou večerných správ, iste sú jeho predstavy do značnej miery stereotypné. V prvom rade ho teda na snímke Rozchod Nadera a Simin pozitívne šokuje jej modernosť, zrozumiteľnosť a ľudskosť.

Hoci má aj Simin počas celého filmu na hlave tradičnú šatku, problémy, ktoré rieši, jej postoje a hoci aj cigaretka, objavujúca sa sporadicky v jej ruke, ju od západných žien v ničom neodlišuje. Akurát vo chvíli, keď sa chce rozviesť s Naderom, naráža okrem všeobecných problémov aj na predsudky o opodstatnenosti jej rozhodnutia. Prečo vlastne potrebuje odísť z Iránu? Čo tým myslí, že chce, aby sa jej dcéra Termeh mala lepšie kdesi inde?

Nader je ústretový, citlivý a (v porovnaní s typizovanou predstavou moslimského patriarchu) veľmi pokrokový muž. Lenže svoju ženu nemôže nasledovať do zahraničia – znamenalo by to opustiť ťažko chorého otca. A tak Simin aspoň odchádza zo spoločnej domácnosti, aby muža vyprovokovala. Termeh, naopak, s otcom zostáva, aby donútila k návratu aj matku.

Zdanlivo banálna patová situácia sa rýchlo zvrhne na skutočnú drámu, keď starostlivosť o domácnosť aj nemohúceho starca po Simin pripadne na platenú výpomoc v podobe Razieh. Matka malej dcérky, navyše opäť tehotná, prácu tají pred prchkým manželom, ktorý sám žiadnu nemá. Keď sa však dostane s Naderom do nepríjemného konfliktu, stáva sa z tajomstva poriadny škandál.

Ani krok vedľa
Rozchod Nadera a Simin je jedným z mnohých filmov pracujúcich s „domino efektom“. No nadväznosť jednotlivých činov a dôsledkov je tu taká prekvapujúca a hladká zároveň, že simuluje realitu azda lepšie než život sám. Bremeno viny sa prenáša z jedných pliec na druhé a i tak divák inštinktívne cíti, že žiadna z postáv sa nedá odsúdiť za nešťastie, ktoré spôsobuje. Každý napokon koná len v snahe získať pre seba a rodinu čosi k dobru.

Množina dobra pre jedného sa však do prieniku s dobrom druhého dostáva len výnimočne. Samotné postavy zato vinu cítia a pružne si ju posúvajú. Nevyhne sa ani malej Termeh, na ktorú otec v zúfalstve prenáša zodpovednosť, keď ju núti určovať priebeh udalostí vlastnými rozhodnutiami.

Opis deja Farhadiho filmu rovnako ako pokus o jeho zaradenie veľa nenapovie o kvalitách diela. Stačí povedať, že nech sa už film vydá ktorýmkoľvek smerom, robí to tak zručne, že si získa pozornosť aj toho najväčšieho filmového skeptika. Či už je to línia naštrbených vzťahov medzi hlavnými protagonistami, detektívna dráma, pri ktorej každý odhalí kus vlastného slabošstva, subtílny rozmer konfliktu z pohľadu detí, alebo opatrná, no o to výstižnejšia kritika iránskej spoločnosti paralyzovanej strachom z nepoddajných pravidiel – režisér a scenárista v jednom nešliapne vedľa ani raz.

A tak napokon viac než čokoľvek iné treba pochváliť práve jeho dokonale zvládnuté remeslo. Ku ktorému iste patril aj akýsi šiesty zmysel pri výbere hereckých predstaviteľov – bez výnimky sú vo svojich úlohách famózni. Na takzvané posolstvá potom už každý v kine iste príde sám.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Rozchod Nadera a Simin / Irán 2011 / réžia a scenár: Asghar Farhadi / hudba: Sattar Oraki / hrajú: Peyman Moaadi, Leila Hatami, Sareh Bayat, Shahab Hosseini, Sarina Farhadi / dátum slovenskej kinopremiéry: film sa bude premietať od 6. septembra v rámci putovného Projektu 100

© Autorské práva vyhradené

debata chyba