Bobuľová: V herectve chcem pokračovať aj s vráskami okolo očí

Slovenská herečka Barbora Bobuľová sa usadila v Taliansku. Prvý film tu nakrútila koncom 90. rokov a odvtedy v jej filmografii pribudlo vyše dvadsiatky zahraničných snímok pre kiná či televíziu. Nakrúcala aj s režisérmi zvučného mena ako Marco Bellocchio, Michele Placido, Ferzan Ozpetek či Kim Rossi Stuart. Herečka, ktorá pred siedmimi rokmi získala najprestížnejšiu taliansku filmovú cenu Donatellovho Davida, uviedla na festivale v Benátkach svoj nový film Gli Equilibristi.

10.09.2012 12:25
Barbora Bobuľová a Valerio Mastandrea Foto: , ,
Barbora Bobuľová a Valerio Mastandrea stvárnili hlavné úlohy vo filme Gli Equilibristi, ktorý v Benátkach uviedli vo vedľajšej súťažnej sekcii Horizonty.
debata

V roku 2005 ste získali Donatellovho Davida za hlavnú úlohu vo filme Sväté srdce. Vlani aj tento rok ste na rovnakú cenu boli nominovaná v kategórii herečiek vo vedľajšej úlohe. Stáva sa, že ponuky na vedľajšie úlohy, ktoré dostanete, sú niekedy zaujímavejšie ako ponuky na hlavné úlohy?
S postupujúcim vekom si asi budem musieť zvyknúť, že hlavných úloh bude čoraz menej. Takže s vedľajšími úlohami sa akoby pripravujem na budúcnosť, keďže v tomto remesle by som veľmi rada pokračovala aj s vráskami okolo očí. Držím sa Stanislavského výroku: ,,Neexistujú malé roly, iba malí herci."

Keď sme spolu robili rozhovor pred štyrmi rokmi, tvrdili ste, že talianska kinematografia neprežíva najlepšie obdobie. Teraz je tu kríza – zmenilo sa to ešte k horšiemu alebo, naopak, nové, dostupnejšie technológie priniesli do talianskeho filmu určité oživenie?
Talianska kinematografia prežíva horko-ťažko, ale predsa. Snažím sa byť optimistkou, takže verím, že súčasná kríza bude akousi výzvou a podnetom pre nás všetkých. Veď aj v minulosti vznikali najkrajšie diela v tých najťažších časoch.

Momentálne nakrúcate na Sardínii. O čo pôjde?
Točím taliansku filmovú komédiu Una piccola impresa meridionale. Režíruje ju Rocco Papaleo, ktorý je aj hercom. V tejto komédii mám naozaj krásnu úlohu. Volá sa Magnolia a rozdáva okolo seba dobrú náladu.

Na nakrúcaní ste aj so svojimi dvomi malými dcérami. Brávate ich so sebou alebo je to skôr výnimka? Je ťažké skĺbiť úlohu rozlietanej herečky, ktorá počas roka nakrúca na rôznych miestach, s úlohou matky?
Pravdupovediac, neviem si predstaviť, že by som mala chodiť každý deň do nejakého úradu a po práci sa ešte venovať deťom. Rutina nie je pre mňa. Práca, ktorú robím, mi vyhovuje aj v tom, že sme často mimo domu. Ak sme v príjemnom prostredí, ako napríklad teraz pri mori na Sardínii, tak ho, samozrejme, dožičím aj mojim deťom. Počas dňa sa mi o ne stará mama, ktorá si vďaka tomu tiež užije more a slnko.

Na festivale v Benátkach ste v súťažnej sekcii Horizonty predstavili váš nový film Gli Equilibristi. Čím vás jeho príbeh zaujal?
Film ma zaujal svojou aktuálnosťou. Popri ekonomických neistotách narastajú aj citové neistoty. Riešenie takýchto problémov môže postretnúť každého z nás. Gli equilibristi je príbehom manželského páru, ktorý sa rozchádza, netušiac, aký nákladný je rozchod v dnešnej dobe. Elena sa nevie vyrovnať s manželovou neverou a po niekoľkých pokusoch o udržanie rodiny sa zhodnú na rozvode. Elena zostane bývať s deťmi a Giulio je nútený hľadať si náhradné bývanie. Postupne však príde na to, že na zaplatenie všetkých účtov mu nezostávajú peniaze, a tak si popri hlavnom zamestnaní hľadá rôzne iné druhy prác. Ani tak to nestačí na zaplatenie všetkých inkás, benzínu, školy, zubného strojčeka syna či na občasný výstrelok ich pubertálnej dcéry. Toto všetko dostane Giulia do kritickej situácie. Postupne sa z neho stáva bezdomovec, ktorý uvažuje aj o najkrajnejšom riešení…

Režisérom filmu je Ivano De Mateo, ktorý má viac hereckých než režisérskych skúseností. Je výhodou, keď má režisér hereckú skúsenosť?
Áno, je to veľmi dobré. Režiséri, ktorí majú za sebou hereckú skúsenosť, sa vedia lepšie vcítiť do úlohy herca a poznajú na vlastnej koži ťažkosti a neistoty hereckého remesla. Preto vedia hercov počas nakrúcania viesť citlivejšie ako režiséri, ktorí túto skúsenosť nemajú.

Film mal premiéru v Benátkach. Je premiéra na takomto prestížnom festivale výhodou? Je festivalové publikum iné? Je kritickejšie alebo je otvorenejšie?
Pre film mladého režiséra môže byť festival v Benátkach výborným odrazovým mostíkom a filmu to môže iba prospieť. Samozrejme, pri distribúcii filmu v kinách zohrávajú svoju úlohu aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú jeho úspešnosť. Ale vždy sa nájde nejaká výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Publikum v Benátkach sa väčšinou správa veľmi vychovane a s úctou ku každému filmu, ktorý sa tu premieta. Horší sú kritici a novinári, ktorí sa často už počas samotného premietania netaja svojou mienkou a svoje pocity dávajú najavo – dokonca veľmi nahlas. Keď sa im film nepáči, nie je výnimkou, že sa z hľadiska ozýva ,,buuuuuuuu" či piskot.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba