Recenzia: Chlapec na bicykli je ako zlé svedomie

Sú filmy, ktoré očaria celý svet bez ohľadu na to, aké sú iluzórne či štylizované. Je skrátka také ľahké zamilovať si ich, že divák nad nejakými drobnými nepresnosťami rád privrie hoc aj obe oči. Potom sú filmy ako Chlapec na bicykli. V poctivom kopírovaní reality ich nik neprebije, možno však aj práve preto nie je také ľahké vytvoriť si k nim bezpodmienečne kladný vzťah. Chlapca na bicykli pred rokom ocenili druhou najprestížnejšou cenou festivalu v Cannes - Grand Prix. Teraz sa v rámci Projektu 100 vydáva na svoju púť po slovenských kinách.

13.09.2012 09:00
Chlapec na bicykli v réžii bratov Dardennovcov... Foto:
Chlapec na bicykli v réžii bratov Dardennovcov získal na festivale v Cannes Veľkú cenu poroty.
debata

Boľavá realita
Ústrednou postavou Chlapca na bicykli je (prekvapujúco)- chlapec na bicykli. Od radostného výrastka, ktorému slnko zájde nad hlavou, len ak si náhodou pri hre rozbije koleno, má však Cyril ďaleko. Belgickí filmári Jean-Pierre a Luc Dardennovci si dávajú záležať na tom, aby to divák pochopil a prežil z čo možno najväčšej blízkosti. Vynechajú preto genézu Cyrilovho osudu a zamerajú sa na konkrétnu situáciu hodinu po hodine, deň po dni.

Cyril žil len s otcom, a hoci ho jeho mladý a nezodpovedný rodič najskôr ani nebol hoden, Cyril trpezlivo sám pred sebou ospravedlňoval všetky jeho nedostatky. No keď ho otec odloží do detského domova a predá aj jeho milovaný bicykel, musí sa stretnúť s krutou realitou. A stretnutie s ňou bolí s Cyrilom aj diváka.

Filmársky zámer urobiť Cyrila „obyčajným chlapcom“ je taký zrejmý, že ak by ho nehral skvelý Thomas Doret tak autenticky, možno by to ani nedopadlo dobre. Hoci je Cyril dieťa a navyše v zlej situácii, nie je vôbec ľahké priblížiť sa mu. Je zranený a chvíľami preto okolo seba zúrivo kope. Nie je to navyše, hoci sa to o dieťati hovoriť nesmie, ani bohvieaký fešák – alebo predsa áno? – veď napokon práve podľa krásy sa zvyčajne obsadzujú detskí herci do úloh, v ktorých majú publikum dojať. Cyril je však zlé svedomie v pravom zmysle slova. Nie je tu na to, aby ho divák poľutoval. Bude sa mu na neho priam ťažko pozerať.

Do deja diváka, naopak, celkom hladko prepašuje kaderníčka Samantha (v podaní pôvabnej Cécile de France). Sama už nie najmladšia žena pocíti za rozorvaného chlapca zodpovednosť, keď sa stane živým štítom pri jednej z jeho divokých eskapád. Rozhodne sa brávať si ho z detského domova na víkendy a venovať mu čas, nehu aj nekonečnú trpezlivosť, za ktorú ju Cyril nie vždy odmení spravodlivo.

Všemohúca ruka režisérova
Bratia Dardennovci chceli nakrútiť neľahký osud inteligentného a citlivého Cyrila čo najrealistickejšie. A darí sa im to bravúrne, hoci predsa len sú vo filme aj okamihy, keď sa od tohto smeru odklonia.

I keď hudby je vo filme veľmi málo, niekoľko momentov, v ktorých zaznievajú útržky známej klasiky, aj tak utkvie divákovi v živej pamäti. Pôsobia ako ťah zvýrazňovačom. A hoci je umocnenie týmto spôsobom pomerne citlivé aj originálne, pátos a určitá samoľúbosť hudobnej trojbodky medzi jednotlivými etapami deja môžu byť vnímané aj rušivo. Nad autenticitou až naturalizmom deja sa totiž odrazu objavuje všemohúca blahosklonná ruka režisérova. No možno by v najlepšom záujme svojho diela radšej mala ostať za oponou a uspokojiť sa s tichým popoťahovaním nitiek.

Naopak, potom prichádzajú chvíle, keď si film vyslovene pýta trochu fikcie a vedenia – ako napríklad na úplný záver. Hádam aj bez toho, aby bol divák na základe tejto recenzie okradnutý o pôžitok z prekvapenia, sa dá skonštatovať, že na pozadí tónu celej snímky koniec žiadnym veľkým prekvapením vlastne ani nebude. Čo možno opäť – jedného diváka uchváti ako prejav tej najslobodnejšej filmárskej vôle, no iného – po 87 minútach intenzívneho prežívania Cyrilových a Samanthiných útrap môže svojské finále bratov Dardennovcov rozmrzieť. Režiséri prenikli do vzťahov medzi odstrčeným dieťaťom a jeho okolím obdivuhodne. A odhliadnuc od tendenčnosti niektorých ich umeleckých prostriedkov, za to, že dokázali postaviť taký presný a chúlostivý odraz reality do svetla reflektorov, kde si ho (na rozdiel od každodennosti, kde sa iste opakuje na každom rohu) pozrie očami i srdcom niekoľko miliónov divákov, si zaslúžia naozajstnú poctu aj Grand Prix z Cannes.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Chlapec na bicykli / Belgicko, Francúzsko, Taliansko 2011 / réžia a scenár: Jean-Pierre a Luc Dardennovci / hrajú: Thomas Doret, Cécile de France, Jérémie Renier, Fabrizio Rongione, Olivier Gourmet, Jean-Michel Balthazar, Egon Di Mateo a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 6. september

© Autorské práva vyhradené

debata chyba