Vo februári ste boli na festivale v Berlíne členkou poroty, ktorá rozhoduje o cene Teddy pre najlepšie filmy s queer tematikou. Vedeli ste sa zhodnúť na víťazovi, alebo to bol „boj“?
V porote sme sa zišli deviati festivaloví dramaturgovia z rôznych kútov sveta, od Južnej Afriky až po Japonsko. Denne sme pozerali 5–7 filmov a už od začiatku sa tie pozoruhodnejšie tituly začali stavať do popredia. Hoci sme viedli nespočetné diskusie, hlavná cena za dokument bola rozhodnutá najrýchlejšie – získal ju film Som kuču o neľahkom živote queer aktivistov v Ugande. Všetkých nás zasiahol pálčivosťou témy a inšpiroval odhodlanosťou a odvahou hlavných predstaviteľov. Hlavnú cenu za hraný film sme udelili výnimočnému, silno emocionálnemu filmu Iru Sachsa Neodchádzaj, ktorý mapuje desaťročný vzťah dvoch ľudí, ktorí sa za každú cenu snažia nájsť cestu k spoločnému šťastiu. Veľkou konkurenciou mu bol film Mladá a divoká od talentovanej čilskej režisérky Marialy Rivas. Teší ma, že sa nám tieto novinky podarilo zabezpečiť aj pre FFi.
Berlín je jednou z najprestížnejších platforiem pre queer filmy. Ak by ste to zhrnuli, mali nejaké spoločné charakteristiky?
Je potešujúce vidieť, že v mnohých filmoch je sexuálna orientácia hlavných postáv už vedľajšou záležitosťou a dejovým ťažiskom sú často univerzálne témy. Mám pocit, že tematický vývoj v queer kinematografii ide ruka v ruke s vývojom ľudských práv a vzrastajúcej tolerancie k sexuálnym menšinám. Filmy o coming oute a homofóbii sú na ústupe, hoci toto platí najmä o sociálne vyspelejších krajinách, kde sú LGBTI ľudia považovaní za rovnoprávne ľudské bytosti. Ale snímky ako Som kuču alebo srbská Parade dokazujú, že realistické reflexie a kritické pohľady na situáciu homosexuálov v spoločnosti sú stále potrebné.
Objavia sa filmy z Berlína aj v programe FFi?
Berlín je pre nás každoročne jednou z významných inšpirácii pri zostavovaní programu. Keďže som tento rok mohla toho vidieť neúrekom, môžem s radosťou povedať, že to najzaujímavejšie odpremietame aj u nás.
Je pre malý festival ako FFi ťažké získať filmy z Berlína alebo víťazov Queer palmy z Cannes, ktorí sa tiež objavia v tohtoročnom programe?
Čím novší a prestížnejší film je, tým ťažšie sa dá získať pre menší festival. Buď preto, že premietacie práva sú zo začiatku veľmi drahé a ťažko zjednávateľné, alebo, ak ide o potenciálny hit so šancou preniknúť k väčšinovému publiku, festivalová a distribučná stratégia v kľúčovom prvom roku filmu je vopred detailne naplánovaná. Záleží to na spoločnosti, ktorá má na film práva. Na druhej strane, aj filmoví agenti sú len biznismeni a dostatočne si uvedomujú, že mnohé z queer filmov sa v krajinách ako tá naša, žiaľ, nemajú šancu dostať do distribúcie, preto festivalové uvedenie môže byť jedna z mála možností, ktoré im náš trh môže poskytnúť.
Novinkou v programe FFi je sekcia Queer Age, zameraná na seniorov. Bolo z čoho vyberať? Nezameriavajú sa filmári najmä na mladých?
Ani v minulosti sme sa nevyhýbali filmom zobrazujúcim starších LGBTI ľudí. Rozhodnutie venovať sa tejto téme detailnejšie bolo inšpirované aj tým, že homosexualita je často vnímaná ako výsada mládeže a na Slovensku stále chýbajú pozitívne identifikačné vzory v seniorskom veku. Zameranie na mladých hrdinov je pilierom filmového biznisu a to platí nielen pre Hollywood, ale často aj pre nezávislejšiu scénu či queer kinematografiu. Mali sme šťastie, že sa tohto roku objavilo niekoľko veľmi zaujímavých filmov a veríme, že do kina na ne prilákame nielen mladých, ale aj divákov v zrelšom veku.
FFi je relatívne úzko tematicky vymedzený. Je ťažké nájsť filmy, ktoré spĺňajú nielen tematické, ale aj kvalitatívne kritériá?
Rozporov medzi témou a spracovaním sa nájde mnoho. Nielen v queer kinematografii, ale povedzme aj vo filmoch o cestovaní, vede či archeológii. Existuje množstvo filmov, v ktorých klišé nahrádza výpovednú hodnotu alebo agenda zatieňuje iné nedostatky. Keďže náš priestor je obmedzený, snažíme sa sústrediť na tituly, ktoré sú istým spôsobom výnimočné tematickým spracovaním, úprimnosťou výpovede, originálnym podaním či pútavosťou príbehu. Mnohé z filmov, ktoré uvedieme, by si zaslúžili miesto v bežnej kinodistribúcii, ale pre svoje "menšinové'' zameranie sú často vnímané ako rizikové tituly. Uvedenie na FFi môže byť jediná šanca, kedy si film u nás možno pozrieť na veľkom plátne. Naše špecifikum vnímam ako pozitívnu výzvu, nie skľučújuce obmedzenie. Nikoho nechceme presviedčať, že len filmy s queer tematikou sú povšimnutiahodné, ale všeobecnú absenciu queer filmov v slovenských kinách riešime ich zviditeľnením aspoň na pár dní.
