Zlatou érou slovenského filmu boli bezpochyby 60. roky. Viaceré kľúčové tituly z tohto obdobia vydáva v týchto týždňoch Slovenský filmový ústav. Niektoré z nich, ako Slnko v sieti či Kristove roky sú verejnosti známejšie, iné sú možno menej známe, no o nič menej zaujímavé. Verejnosť ich až tak neregistruje aj preto, že viaceré z nich sa v čase svojho vzniku nedostali do distribúcie a skončili v trezore.
Iný príbeh, rovnaké slová
Do druhej skupiny patrí napríklad poviedkový film 20 40 60. Výnimočný je tým, že sa v ňom stretli tri režisérske osobnosti z Poľska, Slovenska a Česka – Jerzy Skolimovski, Peter Solan a Zbyňek Brynych a tiež traja kameramani. Pokúsili sa o nezvyčajný experiment. Nakrútili tri rôzne príbehy s odlišnými hercami, v každej poviedke sú však rovnaké dialógy z dielne scenáristu Tibora Vichtu. V snímke účinkujú napríklad Viera Strnisková, Jozef Kroner či Ljuba Hermanová. Súčasťou DVD sú aj text o filme, fotogaléria či profily tvorcov.
Experimentom sú aj filmy francúzskeho spisovateľa a režiséra, jedného z predstaviteľov francúzskeho nového románu Alaina Robbe-Grilleta. Tvorca, ktorý je ako scenárista podpísaný aj pod kultovým filmom Alaina Resnaisa Vlani v Marienbade (1961), nakrúcal koncom 60. rokov na Kolibe. V koprodukcii s Francúzskom tak vznikli dve snímky – Muž, ktorý luže a Eden a potom.
„V kontexte dobových konvencií treba chápať filmy Muž, ktorý luže a Eden a potom ako Robe-Grilletovu polemiku s cinéma vérité. Francúzsky scenárista a režisér pred filmom pravdou dáva prednosť filmu výmyslu, čiže filmu lži. Nie náhodou si zvolil práve takýto názov – režisér si vymyslí postavu a tá si ďalej vymýšľa svoj príbeh a podľa potreby ho mení, variuje, čiže luže – a táto nafilmovaná lož sa stáva umeleckou pravdou,“ píše v Dejinách slovenskej kinematografie Václav Macek.
Spolu s Pavlom Brankom dodáva, že na oba filmy platí charakteristika film sfinga a diela sú komponované ako intelektuálny rébus – hádanka, ktorú treba vyriešiť.
V hlavnej úlohe filmu Muž, ktorý luže zažiaril po boku Ivana Mistríka či Zuzany Kocúrikovej Jean-Louis Trintignant, ktorý za svoj výkon získal cenu na festivale v Berlíne. Vo filme Eden a potom si zase okrem francúzskych hercov zahral aj mladý Juraj Kukura. Obe snímky teraz vychádzajú v spoločnom balení ako 2DVD.
Slovenský film ide vlastnou cestou
Ešte o jedno DVD viac obsahuje edícia nazvaná 3×. V minulosti priniesla trojice filmov Martina Hollého či Dušana Hanáka, teraz pokračuje snímkami Štefana Uhra a Juraja Jakubiska. Uher patril k režisérom, ktorí „odštartovali“ československú novú vlnu. Za jej prvé dielo býva často označovaný práve Uhrov film Slnko v sieti.
„Tento film je vzburou proti starým konvenciám, je nepokojným, hľadačským – ale aj nachádzajúcim dielom, ktorého význam zďaleka prekračuje rámec našej kinematografie,“ napísal v recenzii na Slnko v sieti v roku 1963 Richard Blech. A film prijali dobre aj v Česku.
Jaroslav Boček ho označil nielen za neučesané dielo, plné rozporov, ktoré je mladistvé a živé, ale tiež ako dielo, „ktorým sa slovenská kinematografia prvýkrát a bezo zbytku pustila vlastnou cestou, prestávajúc s dobrými vlastnosťami preberať od českého filmu jeho nešváry a dávajúc mu plodný podnet“.
Okrem Slnka v sieti prináša DVD 3 x Štefan Uher aj baladu Tri dcéry a snímku Organ z obdobia vojnovej Slovenskej republiky, ktorá v roku 1965 získala cenu na MFF v Locarne. Aj kolekcia 3× Juraj Jakubisko prináša oceňované tituly Kristove roky, Vtáčkovia, siroty a blázni a Sedím na konári a je mi dobre.
K vymenovaným titulom by ešte do konca roku mali pribudnúť aj DVD 6× Dežo Ursiny, ktoré je prierezom dokumentárnej tvorby známeho hudobníka a filmára, a tiež DVD 3× Paľo Bielik. To bude obsahovať filmy Kapitán Dabač, Štyridsaťštyri a Jánošík I – II.
