Bahna: Éra babylonských veží sa skončila

V Benátkach práve prebieha 12. bienále architektúry. Tohtoročná prehliadka najnovších trendov prináša viaceré prekvapenia. Kým ešte pred dvoma rokmi dominovali monumentálne výškové budovy a megaprojekty, terajšia výstava volá po návrate ku skromnosti. "Architektúra sa konečne vracia k ľuďom," hovorí architekt Ján Bahna, ktorý sa nedávno vrátil z Benátok.

01.11.2010 10:00
Ján Bahna Foto:
Ján Bahna
debata

Akú architektúru prinesie budúcnosť?
Čaká nás skromnosť, návrat k obnoviteľným zdrojom energie, hľadanie nových ideí, ale aj objavovanie pôvodných materiálov, dreva, zemi a vzduchu. Architektúra sa vracia k základným hodnotám ľudstva a civilizácie.

Prečo sa k nim ľudia vracajú?
Civilizácia sa dostala do štádia, keď už nie je možné pokračovať v stupňovaní konzumu. Ľudstvo postihla globálna kríza a to sa prejavuje aj v architektúre. Architektúra nie je odtrhnutá od spoločnosti.

Kto dnes určuje, čo sa stavia? Architekti, developeri alebo obyčajní ľudia?
Sú dva typy zákaziek – verejné a privátne. V osvietených krajinách sú kvalitné a atraktívne verejné zákazky, zatiaľ čo u nás je súkromný sektor bohatší ako štát. Podľa toho sa stavia. Súkromná sféra diktuje štátu aj mestám, predbieha architektúru. To nie je dobré. Napríklad v Škandinávii je to naopak. Aj na benátskom bienále ocenili škandinávske námestia, verejné parky, kúpele a ostatné miesta, kde je kráľom človek, nie budovy a developeri. Celá architektúra je pre človeka, v súlade so sloganom bienále sa ľudia naozaj stretávajú v architektúre.

Nemalo by to byť samozrejmé? V minulosti sa architektúra ľuďom vzdialila?
Donedávna sa stavali monumenty a architekti sa predbiehali navzájom, kto postaví efektnejšiu budovu. Bola to architektúra pre architektov, pre efekt, pre developerov a investorov. Na jednej strane bol exhibicionizmus developerov a investorov, na druhej strane exhibicionizmus architektov. Japonská kurátorka bienále Kazuyo Sejima prišla s tézou stavať pre ľudí, aby sa ľudia v stavbách stretávali. Ide vlastne o návrat k podstate architektúry. Stavby nemajú byť samoúčelné, ale majú slúžiť ľuďom, ktorí v nich budú žiť. Niekedy sa však architektúra dostane do štádia, že začne žiť sama pre seba, stane sa ikonou.

Koľko toto exhibicionistické obdobie trvalo?
Celkom prirodzene sa striedajú obdobia rozmaru s časmi pribrzdenia, môžu trvať dvadsať – tridsať rokov. Teraz sa jedno také obdobie skončilo. Na konci tisícročia akoby sa spoločnosť ocitla na vrchole, vzopäla sa a stavala majestátne stavby všade – či to bol Londýn, Sydney alebo Berlín. V Bratislave sme mali rôzne svetelné šou, na Námestí SNP mal vzniknúť milénivoý pavilón. V Londýne vznikol miléniový dóm a Londýnske oko. Každý chcel oslavovať koniec tisícročia. Bol to výnimočný dátum.

A zrazu prišla kríza…
S nástupom hypotekárnej krízy zrazu svet zistil, že stavby sú prehnané, veľa stavieb sa zastavilo, typickým príkladom je Dubaj. Kto bude používať dom, do ktorého cestuje pol hodiny výťahom? Vznikali novodobé ikony, nové babylonské veže. V Dubaji teraz ceny realít poklesli o 60 percent. Hypotekárna kríza prerástla do krízy západnej civilizácie.

Takže sami architekti si uvedomili, že je čas vrátiť sa k stavbám pre ľudí?
Sú nútení si to uvedomiť, éra bezhlavého investovania sa skončila. Zlé domy sa nepredávajú ani v Bratislave. Dnes sú zaujímavé energeticky menej náročné domy, využívajú sa rôzne energetické zdroje, architektúra je skromnejšia, úspornejšia, ale to neznamená, že je menej tvorivá. Ekológia a inteligentná skromnosť je celkom prirodzený jav, netreba ju diktovať, architekti ju prirodzene musia uplatňovať.

Môžeme očakávať viac prírodných materiálov?
Áno, a tiež využívanie krajiny, vrátane jej podzemných priestorov, energií zo všetkých druhov zdrojov, vrátane fotovoltaických, slnečných či veterných. Architektom sa otvárajú obrovské možnosti pri dizajne týchto zdrojov.

Na bienále tento rok neboli žiadne architektonické hviezdy ako Zaha Hadid či Norman Foster. Prečo?
Ikony minulého desaťročia, ktoré hviezdili na predošlých bienále a stavajú megaprojekty, ako Zaha Hadid, Frank Gehry, Norman Foster, Wolf Prix – teraz ani neboli pozvané. Japonská kurátorka Sejima mala celkom inú ideu. Už na minulom bienále som cítil snahu po skromnosti a tiež po odlíšení architektúry od stavebníctva. Architektúra je totiž duchovnou nadstavbou stavebníctva, ide tam aj o hlbšie vnímanie priestorov. Od architektúry sa žiada viac aj v pocitovej oblasti, musí poskytovať zážitky a kvalitu prostredia. Bienále ukázalo, že architektúra nemusí byť len stavaná. Sejima už takú architektúru nestavia.

Čo to znamená?
Architektúra sa môže vytvárať aj krajinou, vodou, zrkadlením, zeleňou, vetrom, oblakmi či rastlinami. Je to odklon od klasickej stavanej architektúry, ktorej šlo o prezentovanie firemného bohatstva a drahé materiály.

Ako sa témy návratu architektúry k ľuďom chopili jednotlivé krajiny?
Benátky majú vždy ústrednú tému. Jednotlivé krajiny sa k nej vyjadria rôzne. Niektoré sa dôsledne držia témy, iné ju vôbec nepochopia. Náš český kolega Martin Rajniš, zodpovedný tohto roku za spoločný česko-slovenský pavilón, sa zameral na drevo. Pritom kedysi v Liberci začínal s high-tech architektúrou a od nej sa časom dostal k dreveným stavbám. Staval ich ukladaním dreva bez spojov. Do Benátok priniesol svoje modely vyhliadkových veží, domov, postavil drevenú galériu. Návštevníci si mohli skúšať a ukladať jeho kompozície, bolo to akčné, cez zrkadlenie ešte zdupľované, drevo krásne voňalo. Pavilón bol veľmi úspešný a stále plný ľudí.

Čo prezentovali ostatné krajiny?
Slávny francúzsky pavilón bol oproti nášmu veľkým sklamaním. Francúzi neodpovedali na tému, ani Američania a Rusi veľmi netrafili. Pritom vlani mali Rusi zaujímavé primitívne konštrukcie. Škandinávci prezentovali fotografie svojich verejných priestorov – parky, námestia, kúpaliská. Škandinávci sa nikdy nesnažili o megastavby. Vždy stavali v ľudských rozmeroch. Ich obytná kultúra je na vysokej úrovni. Nóri a Dáni stavajú opery a divadlá pre ľudí, hoci sú stále kráľovské.

Kto nahradí ikony?
Táto doba nesmeruje k vytváraniu ikon. Bienále poznačil japonský metabolizmus, čo je architektonická teória spred 50 rokov. Ide o návrat k ideám tradičného Japonska, ku skromnosti malých racionálnych domčekov. Japonci majú celkom iný životný štýl ako my. Doma žijú len sedem-osem hodín, zvyšok času trávia v robote. Majú minimum priestoru, preto ho musia racionálne využiť.

Čím môžu byť ostatnému svetu blízki?
Japonsko je krajina s obmedzenými možnosťami rastu. Vďaka svojej pracovitosti a možno aj filozofii zenbudhizmu sa obrovsky hospodársky vyšvihli, aj keď nemali zdroje energie. Ich nenáročnosť a zároveň dôslednosť sú nasledovaniahodné. Zdá sa, že západná civilizácia sa má od východnej čo učiť. Vo filozofii môže byť Japonsko inšpiráciou – humánnosťou, ctením tradícií, akceptovaním histórie. Nielenže ctia svoje, ale aj reagujú na svetové trendy.

A čo iné inšpirácie?
Globalizovaná Európa hľadá nové podnety z krajín tretieho sveta ako Čile alebo Bahrajn. Túto krajinu si spájame s bohatými šejkami a oni zrazu prišli s akýmisi beduínskymi šiatrami. Premietali k tomu film o kolových stavbách na nábreží Bol to absolútny kontrast k megalomanským projektom, ktoré sa nedávno stavali a aj sa stavajú v Emirátoch. To mnohých prekvapilo a Bahrajn za expozíciu získal cenu.

Kto oslnil najviac?
Hlavnú cenu Zlatého leva získal holandský architekt Rem Koolhaas, ktorý sa dlho zaoberal mrakodrapmi New Yorku a megaurbanizmom. Teraz hovorí, že civilizácia potrebuje vrstvenie a každá doba má nárok na svoj prínos, na svoj výraz. Vôbec nie je potrebné predchádzajúce vrstvy búrať, ale ukladať ich na seba. Teraz sa v Benátkach zrodila nová civilizačná vrstva.

12. Bienále architektúry v Benátkach

29. 8. – 21. 11. 2010
v benátskych Giardini a Arsenale

motto: People meet in architecture – Stretnutie ľudí v architektúre

kurátorka: Kazuyo Sejima, nositeľka prestížnej Pritzkerovej ceny za architektúru

účastníci: firmy, architekti, stavitelia a umelci z celého sveta

počet národných pavilónov: 53

Metropolitná opera Taichung na Taiwane od...
Návrhy malých, ale vysoko funkčných domčekov...
+5Verejný priestor budúcnosti môže vyzerať aj takto.
debata chyba