„Ďakujem, dobrý večer,“ poďakoval sa spevák po slovensky po úvodnej piesni večera Every Little Thing She Does Is Magic z repertoáru skupiny The Police. „Som šťastný, že som tu, je to už tretíkrát,“ dodal neskôr, už po anglicky. Po skladbách If I Ever Loose My Faith In You či Englishman in New York nasledujúcich úvodnú pesničku, ktorá koncert otvorila zhruba o štvrť na deväť, bolo jasné, že medzi Stingom, ktorý ešte dva dni predtým hral s úplne iným orchestrom, a českými symfonikmi funguje naživo symbióza.
Spojenie orchestra a rockovej či populárnej hudby môže byť totiž problematické. Český orchester, ktorý dirigovala Sarah Hicksová, sa však vďaka dômyselným a prepracovaným aranžmánom vyhol patetickému zveličovaniu, podliezavým presladnutým ornamentom či sileným exhibíciám. Hoci na pódiu boli so Stingom a jeho kapelou rovnocennými partnermi, bolo jasné, že hviezdou večera je Sting a orchester mu má vytvoriť pôdu, z ktorej vykvitnú jeho pesničky a spev.
Sting zase orchester vnímal ako rovnocenného partnera, ktorý posúva jeho skladby iným smerom, a často mu dával priestor, aby na seba nenásilne upútal pozornosť, napríklad aj husľovými alebo iným sólami. Na pódiu tak fungovala dokonalá harmónia a priestor dostali aj členovia kapely ako dlhoročný Stingov gitarista Dominic Miller či basgitarista Ira Coleman. A tiež samotný Sting, ktorý hral na ústnej harmonike, gitare aj ďalších nástrojoch a spev dopĺňal milými tančekmi. Bolo zrejmé, že si vystúpenie užíva.
Tančekmi zabávala publikum aj dirigentka a takisto Stingova sprievodná skupina. Spoločne so spevákom a vokalistkou predviedli počas rezkej country pasáže v skladbe This Cowboy Song jednoduchú, ale veselú koordinovanú choreografiu.
Na rozdiel od minuloročnej časti turné chýbali na slovenskom koncerte videoprojekcie. Divákom vzdialeným od pódia však dianie na ňom sprostredkovávali dve veľkoplošné obrazovky. Koncert dopĺňalo len jednoduché svietenie vo farbách, ktoré dotvárali atmosféru konkrétnych pesničiek. Pri Fields of Gold bolo ladené do žlta, pri Roxanne do červena a pri „upírskej“ Moon Over Bourbon Street do modrej farby evokujúcej noc. Pesničku uviedla zlovestne pôsobiaca predohra orchestra. Strašidelné zvuky v nej vydával aj Sting – vďaka nástroju theremin, ktorý reaguje na pohyby rúk bez toho, že by ste sa ho dotkli. Skladba, ktorú spevák zakončil „vlkolačím“ kvílením, patrila k vrcholom večera. Ten bol rozdelený na dve polovice. „Po nasledujúcej pesničke nasleduje krátka prestávka,“ oznámil Sting publiku po slovensky pred skladbou Next To You.
V druhej polovici koncertu zaznela napríklad aj balada Shape of My Heart či dueto Whenever I Say Your Name, ktoré Sting odspieval namiesto Mary J. Blige so svojou vokalistkou Jo Lawryovou, chémii pesničky to však neublížilo.
Aj keď koncert bol na sedenie, počas skladby Every Breath You Take už publikum stálo, tlieskalo a tancovalo. Po tomto grandióznom finále sa Sting s publikom rozlúčil, na pódium sa však ešte niekoľkokrát vrátil, aby pridal hity Desert Rose či Fragile, v ktorej sa krehkým dvojhlasom so spevákom opäť blysla vokalistka. Vystúpenie ukončil Sting pesničkou Message in a Bottle, ktorú odspieval len sám s malou akustickou gitarou.
Stingovo vystúpenie bolo krstom nového koncertného priestoru. Jedinou nevýhodou Zimného štadióna Ondreja Nepelu bolo, že ak divák nesedel na kraji radu, na svoje miesto sa dostával trochu komplikovane. Dôležitejší bol však zvuk a v tom štadión určite prekonal ostatné bratislavské haly schopné hostiť podobné koncerty.
