Maliar popol obetí holokaustu údajne získal pri návšteve miesta v roku 1989. Hausswolff vyhlasuje, že popol schovával, kým sa materiál sám „neprihlásil o slovo“. Začal s ním maľovať v roku 2010 a z pomaľovaných plôch na neho hovorilo ľudské utrpenie, napísal v texte k výstave. Agentúra AP sa bez úspechu pokúšala v galérii zistiť, ako presne vyzerajú obrazy, o ktorých poľské médiá referujú ako o malých plátnach s hnedými a šedými líniami. Sám umelec na stránkach galérie vo švédskom Lunde uvádza, že iba zmiešal popol s vodou a naniesol ho na papier.
Podľa agentúry AP boli v roku 1989 v peciach z čias druhej svetovej vojny ešte stále nejaké pozostatky popola. Brať ho bolo síce trestné, ale v tom čase neboli na mieste napríklad bezpečnostné kamery, ktoré by niečo podobné mohli zaznamenať.
Na mieste tábora je dnes múzeum, ktoré umelcov krok označilo za nepredstaviteľne barbarský čin. „Tiež môže ísť iba o akt umeleckej provokácie. Každopádne je jasné, že švédsky umelec popol nezískal legálne. Dúfame, že kompetentným sa podarí zistiť, či pozostatky obetí Majdanku boli ukradnuté a znesvätené,“ vyjadrili sa zástupcovia múzea pre britský denník Daily Mail už v decembri. Aj hovorkyňa poľskej prokuratúry Beata Syk-Jankowski povedala, že je potrebné preveriť, či sa umelcovo tvrdenie zakladá na pravde. Ak naozaj odcudzil popol z Majdanku, hrozí mu v Poľsku trestné stíhanie za zneuctenie ľudských ostatkov a pietneho miesta. Do väzenia by mohol ísť až na osem rokov. Podobným obvineniam by umelec mohol čeliť aj doma vo Švédsku. Oba tímy vyšetrovateľov budú spolupracovať.
Majiteľ galérie v Lunde Martin Bryder povedal pre Daily Mail, že zámerom neskôr zrušenej výstavy nebolo vyvolať pobúrenie. „Táto výstava vyvoláva množstvo otázok a myslím si, že ľudia by si mali vytvoriť vlastný názor a položiť si tieto otázky. To je všetko, čo môžem k tomu povedať,“ vyhlásil Bryder s tým, že výstava sa nechcela nikoho dotknúť.
V Majdanku, ktorý leží na juhovýchodnom okraji poľského mesta Lublin, v rokoch 1941 až 1944 zahynulo v vtedajšom nacistickom koncentračnom tábore okolo 80-tisíc ľudí, väčšina z nich Židia z rôznych európskych krajín. V tábore celkovo držali okolo 150-tisíc ľudí. Umierali následkom hladu, chorôb, vyčerpania z práce, pri popravách a tiež v plynových komorách.
