Fotografoval ulice plné tankov a okupantov

Bezbranný muž s odhalenou hruďou stojí pred hlavňou okupačného tanku. Najznámejšia fotografia slovenského autora Ladislava Bielika obletela v auguste roku 1968 zemeguľu. Aby v novinách a časopisoch pripomenula dramatické finále Pražskej jari, ktorú okupanti utopili v krvi nevinných.

22.08.2013 14:32
Peter Bielik Pavol bielik Foto:
Peter Bielik s plagátom, na ktorom je najslávnejšia fotografia jeho otca Ladislava Bielika.
debata

Čerstvý mladoženáč putoval 21. augusta 1968 s fotoaparátom centrom Bratislavy, aby zaznamenal to najdôležitejšie, čo sa v uliciach plných vojenskej techniky, okupantov a sklamaných ľudí dialo. Fotografia odvážneho inštalatéra Emila Galla – tak sa volal muž, ktorý sa s odhalenou hruďou postavil proti tanku – vyšla na druhý deň 22. augusta v mimoriadnom vydaní Smeny. V denníku, v ktorom vtedy dvadsaťdeväťročný Ladislav Bielik pracoval ako fotograf. Pätnásť fotografií pripomínajúcich dramatické udalosti leta, keď Československo prevalcovali tanky „spriatelených armád“ Varšavskej zmluvy, vystavuje bratislavská Galéria F7. Výstava s názvom The Global Message – Laco Bielik oživuje pri príležitosti 45. výročia neveľmi vzdialenú minulosť.

Mama, mám tanky!

Negatívy fotografií Ladislav Bielik, ktorý sa tiež stal obeťou normalizácie, dobre ukryl. Tajomstvo skrýše si vzal do hrobu, nečakane tragicky zahynul v roku 1984. Až v decembri 1989 ich objavil jeho syn Peter Bielik.

„Aj päť rokov po smrti fotografa nájdete v byte tisíce negatívov. Mama si nakoniec spomenula, že v pivnici máme starý kufor, ktorý som nosil do pionierskych táborov. Väčšinou v ňom boli fotografie z automobilových pretekov a medzi nimi jedna zažltnutá obálka. Keď som z nej začal vyťahovať pásiky filmov, volal som: mama, mama, mám tanky! Lebo na nich bolo množstvo tankov a množstvo nahnevaných ľudí,“ povedal Peter Bielik. Vtedy mal šestnásť rokov.

V zažltnutej obálke bolo 187 negatívov. Výber urobil už Ladislav Bielik zárezmi na negatívoch. „Urobili sme však inú selekciu. Toto sú vlastne najlepšie fotografie podľa nás, ktoré tvoria súvislú sériu. S naším súhlasom sa z týchto záberov urobila limitovaná séria originálnych zväčšenín. Originálne negatívy sú zapečatené a uschované v bankovom sejfe,“ pokračoval Peter Bielik.

V strede Obchodnej ulice stoja v súvislom rade za sebou desiatky tankov. Ľudia, idúci po chodníkoch, hľadia s otázkou v očiach na železnú promenádu. Mladý muž tlačí kočík po ulici tesne vedľa tankov, akoby ich skúmal. Iná fotografia – na konci ulice pred dopravnou značkou Daj prednosť v jazde stojí tank. Pred ním sa hrajú deti. Alebo z tanku trčia telá dvoch dôstojníkov. Jeden mieri pištoľou – na koho, nevidno. A tiež – dvojica mladých sa opiera o zábradlie, na ktorom stojí nedopitý pohár piva, a študuje ilegálnu tlač.

Súd trval sedem rokov

Súhlas s publikovaním fotografie muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom dal Ladislav Bielik len raz. Denníku Smena. O tri dni neskôr vyšla v nemeckom denníku Welt am Sonntag, ako autora uvádzali agentúru DPA. Namiesto Bielikovho mena uviedla ako autora Petra Stefana Lutza, ktorý za „ukradnutú“ fotografiu dostával celé roky honoráre. Sedem rokov sa Peter Bielik súdil o autorské právo. Napokon súd vyhral.

„Keď si predstavíte, že základná sadzba právnika na hodinu je sto eur a porovnáte si naše platy, tak pochopíte, že to bolo naozaj mimoriadne náročné. Ale keby som to nebol dosiahol, nemohol by som sa ísť ani pozrieť k hrobu svojho otca. Čo iné má človek chrániť a o čo iné bojovať, ak nie o dedičstvo svojho otca, svojich rodičov. Považoval som to a ďalej považujem za svoju povinnosť. Snáď keď sa raz niekde hore s otcom stretneme, tak povie, že to bolo fajn,“ spomenul Peter Bielik.

Mladí dnes sotva vedia niečo o „nežnej“, august 1968 pre nich zasypal prach zabudnutia. „Je to veľký deficit, ktorý chceme trochu vyrovnať nielen výstavami a tým, že pripomíname tie udalosti, ale aj tým, že sme tieto diela zachovali pre slovenský národ ako dielo Slováka. Keby sme sa neboli súdili, tak dnes by tá fotografia bola dielom nemeckého občana,“ dodal Peter Bielik. Aj projekt Camera obscura je vraj na dobrej ceste. O pár rokov by mohla na Šafárikovom námestí v Bratislave vyrásť galéria a múzeum Ladislava Bielika.

Výstava The Global Message – Laco Bielik bude v bratislavskej Galérii F7 do 14. septembra. Vzrušujúcu dobu, príbeh slávnej fotografie aj životné peripetie jej autora pripomína kniha Ladislav Bielik: August 1968, ktorú si možno na výstave kúpiť. Rovnako ako pohľadnice s Bielikovými fotografiami či tričká s jeho najslávnejšou fotografiou.

debata chyba